na Blog.cz

Ahojky, krásnu nedeľu prajem!! :) Zajtra dochádzam na výlet a takto sa chcem s vami rozlúčiť. Držte mi palčeky, nech ráno o pol piatej vstanem. Už teraz mi idú oči šikmo, keď si to uvedomím. A to ešte nie som pobalená. Myslím, že to bude ten najtvrdší oriešok :D Ja chcem veľkú kabelu, mama ruksak. Ja chcem balerínky, mama botasky. Viete, milujem svoju maminu, ale niekedy by som jej bola vďačná, keby sa do mňa nestarala...Ale, zas bez nej by som možno nabalila celú moju skriňu! Kriste, keď ja som človek, ktorý potrebuje mať všetko pod kontrolou. Potrebujem byť pripravená na deň aj noc, situácie športovné aj elegantné, na teplé a studené počasie.

Jednoducho, výlety nie sú nič pre mňa :D A ešte väčší trapas je, že sú to len dva dni! Ja viem, o.k., neviem sa pobaliť na dva dni, veď čo...*Tvárme sa, že to nie je smutné*... A to sme len pri oblečení. Potom potrebujem mobil, nabíjačku, Mp3, peniaze, zubnú kefku + pastu, hrebeň, sponky a gumičky, dáždnik a arzenál liekov. Nie, neplánujem sa zdrogovať, ale keď ja som stále na antibiotikách ( a probiotikách) čiže ešte aj to. A hlavne, ja potrebujem mať so sebou aj lieky na hlavu a brucho, keby niečo...A ešte nesmiem zabudnúť mamkine pizzovníky, vodu a ďalších tisíc vecí, ktoré sa nezmestia ani do toho najväčšieho ruksaku aký doma máme. A ako poznám mamu, určite zajtra ráno o piatej mi bude tašku kontrolovať a nad polovicou bude hundrať "Načo ti bude toto?? alebo "Toto je zbytočné, načo to zybtočne ťaháš?" A nevysvetlím jej, že jednoducho to všetko potrebujem!! *nie som blázon, nie som blázon* Aaa, to najdôležitejšie treba pribaliť - "vodičku" :D Ale nie, to sa ja len tak smejem, pretože v utorok mám meniny a predsa - treba osláviť! Ale viete čo?? Tým sviniam mojim spolužiakom sa ani nalievať neoplatí. V slabej chvíľke by ma prezradili a ešte by povedala, že som doniesla humus, toť, ľuďom sa nezavďačíš...

A to ešte nepočítam moju povahu, tú je najťažšie zbaviť. Viete, ozýva sa moje staré dobré bojazlivé ja. Už teraz mám v mysli tisíce obrazov: nabúrame s busom, bude mi zle, vráti sa mi teplota, niečo zabudnem (!)...Áno, áno, preto radšej ostávam doma a kašlem na nejaké výlety, lyžiarské apod. No snažím sa toho môjho zlého ja zbaviť, čiže...

A sme tu, paráda, na konci môjho tárania. Chcela som vás len pozdraviť, povedať, že idem preč a tu nebudem (akoby som tu bola, keď som doma...) a zas vás len otravujem somarinami a mojou cestovnou horúčkou. Snáď mi v tej Blátnici (medzi Martinom a Banskou Bystricou) bude dobre a uvidím kus Slovenska. Hlavne sa teším na tie moje rozmazané fotky, kedže sa vašej Jully trasú ruky, ale aj to je niečo :D Asi si fakt "vodičku" vezmem a sa posilním, možno dopadnú tie fotky lepšie :D Tak sa majte krásne, prednastavila som vám na zajtra poviedku, snáď vás poteším :) A vopred ďakujem za vaše priania, aby som si to užila *jak si verí, rula jedna* :D ♥

Som nahnevaná, možno to bude tým slnkom, možno môjimi telocvikármi, možno mojími spolužiakmi. Dnes je fakt mizerný deň. Ani ma tak veľmi nevytočilo, že sme na pravé poludnie bez vody museli utekať po násype niekoľko kilákov, musela som prejsť špinavým studeným potokom, nie to bolo ešte v pohode. To že mám mierny úpal, je tiež v pohode, ale to čo sa dialo na dejepise, to je aj na mňa moc. Jednoducho, mali sme blbú písomkú s nejakými spisovatelľmi a ja som nevedela ich mená. Pomaly nikto to nemal (5 bodov), ale väčšina má jednotky. Zázrak?? Nie, podvod. Naša dejepisárka nám písomky porozdávala bez známky, aby sme si popočítali a zkompletizovali body a stupnicu. Písomky zbierať nechcela, takže všetci si mohli pripočítavať body. Môj dutý spolužiak, ktorý prepadá z viacerých predmetov má jednotku. Spolužiačka, s ktorou som sa bavila o tých spisovateľoch, jednotka. Príde mi to hnusné, sprosté. Jasné, mohla som to spraviť ja, ale nedokázala som to a teraz, teraz sa seriem na ostatných, že oni to spravili. Nič ma do toho, ale príde mi to nefér. Hlavne tá naša naivná učiteľka. Jasné, stále základná, ale toto?? Bože, chcela som zabíjať. Dnes je proste bad day a keby som mohla, tak niekoľkých mojich spolužiakov bez milosti zastrelím.

Aj tú biflošku-štetku, čo je fakt nemorálna a neslušná a učí sa lepšie ako ja. F..k. Nevadí, teraz mám z dejepisu priemer 1,5. Kebyže si "ponachádzam" body, mohla som mať na konci roka aspoň z dejáku pokoj, takto sa musím prihlásiť, ale nedokázala by som takto podvádzať. Iné je, niečo si s kamoškou na písomke poradiť, iné pripísať si body v učiteľkinom mene a potom nadiktovať "svoju" známku. Dnes akurát pred teligou sa baby rozprávali, že jedna babenka si u Číňana skúšala slnečné okuliare a zabudla si ich dať dole. A keď vyšla von tak alarm nepípal. A tak sa tie kravy rozprávali, že či by ich šli vrátiť. A viete čo?? Nie, nechali by si ich. Nie som svätá, nikdy som sa za ňu nepokladala, nechcem sa cítiť lepšou ako ostatní. nechcem iných súdiť, ale moje svedomia by to neznieslo, ich však áno. A to ma serie najviac, jednoducho, tu ma inšpiruje pieseň od Foster The People - Pumped Up Kicks. Koľkokrát si v duchu v mojej triede pospevujem: "All the other kids with the pumped up kicks. You better run, better run, outrun my gun…" Kriste, ingorujte ma dnes.

Ahojte, píšem dnes, čiže o dosť skôr ako som mala v pláne, ale dnes sa mi už fakt nechcelo ísť na "dozvuky" radšej som takto sama domka a sedím na nete :) Vtipné je to, že nemám ustlaté, som v pyžame a ešte som dnes nejedla, počkať, čo to kecám?? Dnes už som predsa jedla, o druhej v noci rezeň :D :D

A čím vás to chcem strašiť?? No predsa tým, že tu budem sedieť kadý deň :D Jednoducho čo vám poviem, nechce sa mi zas učiť :D Mám síce otvorený zajtrajší test z angliny v adobe, ale ani ten sa mi nechce robiť :D A nie, zlatká moje, to nie je podvod, to je príprava :D Vždy si to doma spravím, chyby vychytám a potom na písomke to dám na 100% a ešte si tie chyby aj zapamätám...A nechápem ako sa tí moji spolužiaci môžu takto ľutovať. Keď to nevedia existuje predsa google, ja to mám predsa odkiaľ?! Ale tiež som rula, keď som na takýto spôsob prišla až po pár rokoch :D

Z postele na mňa zazerajú očká puzzle. Fakt, včera som začala s prvou 1000 (mám dve, och môj Bože) a netaraz mám len kúsok oblohy :D a ide ma trhnúť, ale to je snáď detail :)

Teraz ma tak zarmútil článok, ktorý sa týka biologického otca dvojičiek z TH a rozosmútil ma. Dlho som na nich nemyslela, ale záleži mi na nich. A toto je skutočne smutné. Netuším, či to je pravda alebo nie, ale ako sa hovorí "ani list na strome sa sám nepohne." Škoda, že za slávou a úspechom sa vždy skrýva niečo smutné či zlé...Ale nebudem rozpisovať. Vás to netankuje, netušíte o čom hovorím, ale kto by chcel tak prosím - tu.

A mám ešte niečo na srdci?? Asi nie :D Pomaly sa pakujem robiť ten test. Dnes bol deň na hovno. Od telestnej po písomku z matiky až na to počasie. Zas a znova na mňa lezie depka. Tak sa aspoň zasmejem na obrázku v tomto článku. Bože, takto vyzerám asi stále, keď vidím pekné "tehličky." A že vraj len muži sa rozplývajú nad ženským poprsím. My máme predsa tiež niečo svoje, kedy sme ako roztopený snehuliak :D :D

Ahojte. Dlho som sa neukázala, chcela som včera, ale nebola som doma. Bola som sa totiž spovedať ako správna kresťanka, keďže sa blíži Veľká noc. Nemám rada, keď sa musím ísť spovedať, cítim sa totiž ako pred odpoveďou v škole. Skrúca mi žalúdok, srdce mám až v hrdle, ale vždy to nakoniec s úsmevom prežijem :) A aj včera som prežila. Liturgia bola iná ako obyčajne, šla som na prijímanie a potom po službe ešte so sesternicou na hranolky. To som sa však hneď aj rozčúlila. Máme totiž obľúbené miestečko a asi nie sme jediné, pretože tam boli napr. moje spolužiačke, ktoré nemôžem ani cítiť. Tak som sa hnevala, že tam sú, potom sa nahnevala na seba, že sa hnevám...A aj to som vďakabohu prežila :D

Aj vy ste včera mali také šialené počasie?? Mala som akurát matiku, keď začalo snežiť. O hodinu neskôr padali krúpy. Keď som šla zo školy lialo ako z krhle. Keď som išla na spoveď mrholilo a svietilo slnko. Včera to bolo tak neustále, prší, slnko, prší, slnko alebo aj naraz...A ja som si vytvorila takú teóriu...Keďže určite náš chrám nie je jediný, kde sa včera vo veľkom spovedalo, určite bolo tisíce takýchto miest, keďže sviatky sú už skoro tu. Podľa mňa to slnko bol Boží úsmev, keď mal radosť, koľko ľudí ide vyznať svoje hriechy a priať ho do srdca. A ten dážď boli zároveň Božie slzy, keď videl a počúval o všetkých našich hriechoch, ktoré sú už v dnešnej dobe samozrejmosťou...Ja sama nedokážem byť dlho bez hriechu. Vykĺzne mi z úst nevhodné slovo, zaklamem, nechce sa mi ísť v nedeľu do cekrvi, odvrávam rodičom - a máme to, už mám hriechy a pritom sú to pre nás ľudí také maličkosti bežného života. No chcem byť lepšou. A to je môj najväčší hriech. Keď sa zadívam navôkol a vidím tie dievčatá čo "dajú" každému, ľudí čo kradnú, vraždia, nadávajú, pijú, fajčia...Cítim sa byť lepšou ako oni a viem, že to nie je správne a cítim sa preto zle, lebo ani ja ani nik nie je lepším ako ostatní...No na rozdiel od tých ľudí ja chcem, aby ma mal Boh rád, a preto ma toľko vecí mrzí. Všetci totiž vieme, že keď umrieme, naša duša kamsi pôjde a ja chcem, aby šla na lepšie miesto ako je toto. Veď tam už budem naveky...

Máme net!! Ja viem, úžasná správa, ale ja neviem...Okrem vás mi nič na internete nechýbalo. Občas som zatúžila po google prekladači a youtube a blogu, ale inač nič. Žiadne abstinenčné príznaky ;) Som na seba velice hrdá :D Vrhla som sa na čítanie kníh (konečne po dlhej dobe bol čas aj chuť) a taktiež Sims 2, ja už mám toľko rodiniek a príbehov :D Sviatky som prežila v akomsi štádiu kómy, väčšinu čas som oddychovala, jedla, oddychovala...Čo vám poviem - bdelá kóma. Dnešný nástup do školy ma však okamžite prebral. Učenia a zas učenie. Trafíííí ma!! Aj na zajtra mám písomku z fyziky a chémie. Už aby bolo tu to leto. Ďalšou novinkou je, že 21.4. idem na svadbu mojej sesternici a kupodivu, včera som som dokúpila posledné zbytočnsoti :D To som ale šikovná :)

Asi celkom krátke zhrnutie, čo?? Ale môj život je nudný, čo vám budem vykladať. Stále si vravím "A od zajtra začneš žiť!" a ja stále nič. Nie je na také hlúposti čas. To ale znie, však?? Depresívne a reasliticky?? Presne, no taký je život. Ale kvôli vám sa budem snažiť nachádzať si čas na tie správne veci :) Dúfam, že už bude vonku len takto tepľúčko, aby som mohla každý deň po škole vybehnúť hore na letisko. Pekne do kopca s MP3 v ušiach. Slnko mi bude hriať tvár, ja sa budem potiť...Mmmm, pekná predstava :D Len sa dokopať, ale bohužiať, budem musieť, môj "kotlík" je čím ďalej väčší :D

Tak, budem končiť. Som rada, že som zistila, že na internete nie som závislá (len na vás) :) Každopádne oddnes tu budu pribúdať články ako stále. (Raz za týždeň, keď sa zadarí :D). A Nataly, nezabíjaj ma, čoskoro tu bude nový diel poviedky :D Ale tak nemôže byť každý článok len poviedka, stratila by som mnoho návštevníkov :D Doba je surová a nie je čas ani čítať dlhé články...Je to smutné, ale čo už. Tak zdar a bye moji krásni. Čoskoro sa snáď uvidíme. A dúfam, že nie ste príliš nas*atí, že som na vašich blogoch bola naposledy v marci (áno, už je jedenásty apríl, panebože).

Ľúbim vás, Vaša Jully ♥

Nechcem, aby ste si mysleli, ža na vás z vysoka kašlem - to nie je pravda. Problém je v tom, že v sobotu, keď som chcela zverejniť článok (aké mám šťastie) nám vypadol net. Je to preto, lebo ocino už dávnejšie požiadal t-com o zrušenie internetu, aby sme si mohli dať spraviť nový, lepší a tak v sobotu tá mlúva vyrpršala a "odstrihli nás." Kupodivu nemám žiaden absťák :D no musela som ísť do našej skvelej knižnice na net, kde pol hodiny stojí 0,33c tak to skrátim :D Mala som výčitky svedomia, že sa vám dlho neozvem a vy o mne ani nebudete vedieť, či žijem... Tak teraz to už viete :D teším sa na skoré stretnutie. Ale čo si budem nahovárať, vy ste už zvyknutý, že sú tu dva články za mesiac :D A nakoneic mám pre vás ešte taký bonus. Milujem jednu brutálnu skaldbu, na ktorej sa stále zas a znova rehocem, aj keď ju počujem tisícikrát :D Je od Helenine oči - Marianna. Proste ten text :D :D. Hore pod obrázkom ju máte ;). Nemôžem z nej, takže do skorého videnia :) Vaša Jully. P.S. Zajtra tu máte prekvapenie v podobe prednasteveného článku.

"Nechoď sa ty kúpať k moru bo ti žralok urve nohu
na mňa sa usmej Marianna Marianna Marianna Marianna..."

"Mariana nepočúvla, do vĺn skočila, ťava jedna!" :D :D

"Dievčina sa do vĺn vrhá. A už jej žralok telo trhá...
Na mňa sa usmej Marianna Marianna Marianna Marianna."

"Marianna strašne kričí. Asi je z toho trochu vedľa.." Mariana pláv v pokoji...

Na blogu je to presne naopak. Nepoznáte moje meno, ale poznáte môj príbeh... Úvahu na túto tému som sa rozhodla napísať včera, pretože sa stala jedna taká vec - Stáli sme pred dverami do telocvične. Mali sme mať telesnú. Cez prestávku sa zasekli dvere chlapčenských šatní a jeden môj spolužiak tam akurát bol vo vnútri. Nič sa nestalo, bol vyslobodený a aj keby, je to na prízemý, meter pod oknom je zem... A tak stojíme pred tými dverami a vravím spolužiakovi (tomu čo sa zasekol): "Veď čo, vyskočil by si, si na prízemí predsa." A do toho mi s nepríjemným hlasom skočila spolužiačka: "Julka, ty nevieš aké to je." A vtedy som sa tak zamyslela. Vie ona či nie?? Či som sa niekde niekedy nezasekla, vo výťahu, v byte na šiestom poschodí?? Nie, možno sa mi nič takéto nestalo, ale nepozná ma, pozná len moje meno, tak ako sa odvažuje??

A teraz som sa presne dostala k jadru veci. Častokrát nám ľudia povedia, nevieš aké to je, nezažil si to tak buď ticho. Väčšinou to povedia tí ľudia, čo nás najmenej poznajú, tak ako môžu vedieť, že sme to nezažili?? Ani len netušia čo cítim, ako žijem, čo som prežila. Koľkokrát som ja bola v depresiách, kým oni sa smiali vedľa mňa. Netušia aké je byť mnou, v mojom tele. A aj napriek tomu vedia presne akí ste, čo ste zažili a čo môžte alebo nemôžte komentovať. Tá daná spolužiačka, me nepozná, vôbec, akurát si pamätá, že som ju minule pri futbale kopla do píšťaly. Filmovala presne ako na futbale. Zvýjala ja na zemi a držala sa az nohu. Všetci vieme, že to má vo zvyku. Je strašne súťaživá a vždy sa tak snaží, že častokrát sa vám pripletie do cesty...A vy ste nepriateľ. Možno preto ma súdila?? Možno. Ale aj keď ste nikomu nič nespravili, človek vás aj tak súdi v mysli. A nemá na to žiadne právo. Netuší čím ste si prešli, nepozná váš príbeh, len vaše meno. A preto som taká vďačná, že tu na blogu ľudia poznajú len váš príbeh a nie vaše meno, vaše postaviene, vaš výzor...Za to vám celým svojím srdcom ďakujem ♥

Iné kafé - Masky

Ani neviem ako začať...som nasratá, čo vám poviem. Škola, babky v obchode, spolužiaci, nevďačnosť tohto ľudu... Ale tak pekne zaradom :D V škole je to naprd, stále sa len niečo bifliť, aj teraz by som mala sedieť nad dejákom, ale myslíte, že sa mi chce?? No nechce. Niekedy sa fakt čudujem, načo mi budú všetky tie roky a mená a dynastie a omáčku okolo toho. Nevravím, že dejiny sú nám nanič, no mali by sme poznať fakty nie celý román kto zomrel, kto ho nahradil, ako dlho vládol, kedy zomrel, čo spravil...WTF?! A teraz tie babky v obchode. Tak stojím v Bille s kamoškou pri pokladni a predo mnou platila taká staršia tetka. Mala dať 6,57 a ona sa tam hrabala v tej peňaženke vytiahla šesť eur potom s tých drobňákov vyhrabala 0,52 centov a päť centov už nemala. Kutrala po celej peňaženke, po vreckách a nič. Normálne som si vravela, že jej dám tých päť centov ... a tá tetka kedy nekedy vytiahla papierovú 10-eurovku. Tak tomuto chápete?? Sa tam hrabe po drobňakoch a ona ma desinu :D Nepochopím...

...niet cesty späť. Túto vetu som si uvedomila dnes ráno, keď som sa dívala na fotky z karnevalu. Moji spolužiaci, v jednej a tej istej masky a ja tam nie som a nikomu nechýbam. Netrápilo by ma to, keby to nebola moja trieda. Chcem mať skvelé spomienky na best triedu, kolektív ako sa patrí, vtipné momenty, ale ja ich mať nikdy nebudem. Aspoň nie v tomto kolektíve, prečo?? Lebo som iná ako oni. Práve v ten deň som svoj osud spečatila, keď som jednej "skoro vrazila" a za mňa sa postavilo len pár ľudí. Nevadí, je to taký blbý pocit, no nepotrebujem ich, aby som mala krásne spomienky, stačil mi včerajšok :) Olympiáda dopadla katastrofálne v našej skupine 3 štvrtiny vypadli (diskalifikovali ich), pretože sme nedodržali žáner, síce tomu nerozumiem, ale nie je mi to ľúto, už nie :)

Moje obavy, že už nikdy na slovinu ani nepomyslím, boli také hlúpe, až sa za ne hanbím :D Toto ma nemohlo predsa odradiť od môjho sna, kupodivu som to zobrala dosť dobre :) Možno to bolo tým, že som sa stretla s Yumi a Mimi a zažila som s nimi skvelú chvíľu :)

Deň pred sa konal ten karneval, no nemohol mi dať toľko spomienok, pekných, ako včerajšok :) O tom sú tie naše rozhodnutia. Nešla som tam, chcela som si pred olympiádou oddýchnuť a myslím, že to stálo za to :) Potrebovala som totiž množstvo energie na prechádzky po PO v tej krutej zime :D Priala by som vám, aby ste zažili to čo ja, keď sa z neznámych-známych stanú známi-známy :) Keď ste si mysleli, že tí ľudkovia na blogu sú len všaou zbožnou prosbou, že si tak spolu rozumiete, ale ono je to tak aj naživo :) Myslela som si, že to bude také "divné", ale nebolo, bolo to totálne normálne :) A spomienky budem mať úžasné, Sibír to predsa istí :D ;)

Fall Out Boy - Thanks for the Memories

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Bože, aké vzdialené sa to v ten deň zdalo. Keď som vyhrala a zrazu je to tu. Ja viem, že to omieľam už asi päť článkov dozadu, ale koľko to pre mňa znamená. Niekto povie, olympiáda, ale mne by sa tým mohlo naskytnúť množstvo nových možností. Mojou budúcnosťou je písanie a slovenčina a takto to aj bude. A toto je jednou z tých mnohých ciest. Koľko by to pre mňa znamenalo vyhrať a dostať sa na celoštátnu súťaž. Bojím sa však, príliš dúfam. Kdesi v tom mojom vnútri mi tichý hlások vraví : "Dala si to na školskom aj okresnom kole. Máš na to, ty to vyhráš!" a ja ten nezbedný hlások počúvam aj keď by som nemala, lebo pád na zem bude tvrdý. Neviem čo urobím, keď mi povedia, že som mala nejaké piate, siedme či desiate miesto. Chcem sa na to pripraviť, ale nejde to, stále počítam s krásnym umiestnením. Aj keď to nedám, jediné čo si želám, je nestratiť chuť ďalej písať a nezačať zúfať. To sa mi stalo pri mojom dielku, keď mi vydavateľstvo napísalo, že mi ho nevydajú. Akoby všetky moje ambície, sny, všetko, praskli ako mydlová bublina. A toho sa bojím a preto, nevravte mi, že to dám (aj keď je to skutočne zlaté a veľmi vám za to ďakujem :)) len mi držte palce, nech to zvládnem bez jazviev na dušičke :) Ďakujem :)

To som zasa posrala, čo?? Prísť po týždni s apodarí asi len mne, ale vidíte, ide to. Hlavne ak ste takí vyčerpaní ako ja. Škola. Matika najmä. Dostala som z kontrolky štvorku a musela som ísť na doučovanie. Budem mať kvôli tej posratej matike jednu sólovú dvojku na vysvedčení, ale keď sa darí tak sa darí.

Chcem čítať a tiež nie je čas. Už sa mi aj túto noc snívalo, že som bola v knižnici a bolo tam tisíc krásnych a super kníh a všetky som chcela vziať domov, ale vedela som, že doma má kopu ďalľích, ktoré nemám prečítané, takže asi tak.

A ešte ten kraj z omypiády. Mámn robiť kopu testov a nechce sa mi a ešte som sa rozhodla, že nepôjdem na diskotéku, čo budeme mať na škole. Na ďalší deň mám ten kraj a mám isté zásady a taktiež nemáme v triede bohvieaký kolektív a ja nemám na škole ani bohvieaké kamošky, čiže budem doma odpočívať, lebo už teraz mám nervy. Je to v PO a ja vždy po ceste tam som ako zamdletá, bolí ma hlava a teraz musím podať bravúrny výkon, aby som to dala. Desí ma to, ale chcem. Možno chcem mnoho a ako oco vraví, mala by som sa držať pri zemi, no niekedy to nejde, človek chce a sníva. Bože, kiežby sa to vydarilo, aj keď mám tušáka, že niečo sa poondí, veď už teraz am škrabe v hrdele a ak nedajbože prídem o hlas, ústnu časť nedám...jaj, musím to brať optimisticky :) Škoda, že sa stále sťažujem, keď sem prídem. prepáčte :P

Ale ako v mojej obľúbenej hre Mafia ( to sem ešte dám článok alebo dva o tejto téme a týchto hrách, lebo sú best) na záver vravia "Viete, myslím, že dôležité je vo veciach udržať istú rovnováhu, nejakú mieru. Áno, rovnováhu, to je lepšie, to je to správne slovo. Pretože ten, kto chce príliš mnoho, môže stratiť všetko a ten kto chce od života príliuš málo, nemusí dostať vôbec nič." Tak je to aj skutočne v živote....

Neviem ako u vás, ale u nás kráne nasnežilo. S maminou sme boli v cerkvi tak som sa prešla snehom. Keďže bývam na sídlisku so samými domami akosi tu na nás zabudli s odhŕnaním snehu. Tak sme sa brodili. A keď sme šli domov tak začali normálna fujavica a vyzerali sme ako snehuliaci :) Je to krásne, škoda len, že už je dávno po Vianociach. Takto krásne bolo naposledy ( a tak veľa snehu) keď som bola malá a chodievali sme sa do blízkeho parku sánkovať. Ako máme plot so susedmi tak tam bývalo možno aj 3 metre vysoká kopa snehu. Chodila som nababušená a keď som prišla domov otepľovala som si nožky o radiátor. Akurát dnes mi mama hovorila príhodu, že sme raz šli na návštevu a oco ma ťahal na sánkach, vraj bolo krásne, snežilo, a tak ma chceli fotiť, ale ja som plakala, lebo mi snežilo do očí :D Tak som si dnes tak pospomínala na minulú dobu a skutočne som sa potešila. Už dlho nesnežilo tak poriadne a husto aspoň malinký náznak, že tá naša príroda sa vráti do normálu :) Tak krásnu nedeľu želám, kebyže nemám svoj vek išla by som sa sánkovať do parku, ale...viete asi by som sa cítila ako totálny blázon :D

Poslednou dobou sa ozývam iba vtedy, keď sa potrebujem vykecať... No na to tento blog vznikol, tak snáď sa nehneváte. Bože, žijeme v takej uponáhľanej dobe. Tento týždeň som sa len stále učila a bojovala som s chuťou šmariť knihy o zem a vykašľať sa na všetko. Život však nikdy nebude taký ako ho my chceme. Tak ako dnešok, predstavovala som si perfektný "duševný" piatok a namiesto toho som sa zlostila s malými bratrancami. Nič nebolo také aké som si naplánovala, no v podstate som za to rada. Na chvíľu som vnímala a žila. Moji bratranci totiž majú psíka Dinu (ja som ju tak pomenovala a už na to meno pekne reaguje), ktorá ma ľúbi a ja ľúbim ju, sme totiž spraznené duše - potrebujeme niekoho, kto by sa k nám pritúlil a bol s nami, a tak som ju vzala von na prechádzku. Krásne nasnežilo a všetko bolo čarovne biele. Pouličné lampy svietili a boli sme len my s Dinkou. Dívala som sa na prvé malinké hviezdy a na tú najväčšiu, ktorú vidím vždy, v horúce letá sa na ňu z okna dívam a aj v januári ju na nebi vidím - Severka :) Nikdy sa nemení, vždy žiari čarovne a to mi dodáva akúsi silu. To čo vám chcem povedať je vlastne, že v živote sú dôležité takéto momenty, ktoré nám život dáva, aby sme len boli. Dýchali, vnímali, cítili, aby sme necítili ten večný stres a chaos tohto sveta, ktorý na nás dolieha. Asi toľko :) ♥ A teraz asi idem spinkať, už ledva píšem, no idem napísať ešte jeden článok, aby som vám všetkú tú moju neprítomnosť vynahradila :)

WTF?? Prečo sa to všetko skončilo?? Kde sú tie krásne časy?? Slzy mi zalievajú tvár a plačem nad spolčone stráveným časom. Znie to pekne melancholicky a dramaticky, čo?? A ono to dramatické je... Prišla škola!! Chudáci naši českí bratia, vy to máte ešte horšie, ale my?? My to máme zlé, lebo sme si doma hoveli dva týždne, učičíkali sme sa dlhým spánkom, prebdenými nocami a nekonečným voľným časom. Ach... Krásny to čas. A teraz?? Ráno som musela vstať, naklusať do tej hnusnej školy. Meškala som na prvú hodinu (the best) anglinu. Bum s mojím "vydareným" spolužiakom sme robili rozhovor v obchode *klasika* a to je ako naschvál. Zase s ním! A on je tupý ako palica a ja?? Ešte tupejšia po tých mojich troch týždňoch. Sladký to domov.

A Matika?? Ježiškové husličky!! Tých 22 rovníc sme museli dnes odovzdať a ja som ešte niektoré cez prestávku musela opisovať, lebo mi nevyšli a hodina?? Ani neviem koľkrát som povedala tú moju obľubenú skratku WTF a môj drahý "geniálny spolužiak" vie neznámu vyriešiť skôr ako matikárka a my ostatní vyzeráme ako tupci. Ja sa z tých rovníc a slovných úloch na rovnice zbláznim. Scvoknem sa!! A najlepšie je, že tá matikárka sa nám mstí, lebo nás nemá rada. Tak ďakujem pekne a preto mám za domácu 3 slovno-rovnicové-úlohy a písomka má byť čo nevidieť. Na pol roka z toho vidím peknú trojku. A zo sloviny?? Na hodine dávala otázky a mne pripadlo sloveso byť, kedy je plnovýz. a kedy neplnovýz. Ľahká to otázka no mne to akosi nedošlo a môj skvelý spolusediaci zatiahol "a ty si vyhrala olympiádu?" Nemôžem mu to však mať za zlé, niekedy sa čudujem aj ja. A tá podarená olympiáda, mám prejsť ďalšiu knižku a už nevláááádzem. Stále sa len učiť. Z neminy obsolútne nič neviem. V stredu písomka a slovíčka a ja neviem nič. Môj projekt na biolu vyzerá strašne, ale som taká unevená a lenivá, že ho neprerábam. Niekto povie, že som cez prázdniny nič nerobila, ale ja som robila! No nemalo to žiadny efekt. Tento rok fakt nevládzem a stále je toho mraky. Takýchto článkov tu bude na blog.cz veľa a nielen odo mňa. A viete čo je best?? Keď vám vaše dielo sprdnú za preklepy, to mi tak trebalo. Ja sa neučím, ja už nepíšem. (Tak fajn, písať aj naďalej budem :) Milujem to a preklepy ma neštvú, len mi to príde odveci, pretože ja rešpektujem názory iných, ale preklepy typu: namiesto som je tam so..Tak akože no.) A učenie?? Pri ňom som prišla na blažený pocit. Keď si len šupnete knihu do tašky a nič neriešite. To je ten blažený pocit...

Panebože, snáď sa tá moja dochádzka v tomto novom roku zlepší, lebo neviem, neviem :D Naposledy som tu bola na Vianoce, ehm, tak radšej prejdime najnovším udalostiam :D Celý týždeň som sa biflila do školy, tak tento budem "lehárčiť":D :D Včera som bola u sesternici, môj prvý Silvester, ktorý som nestrávila doma s rodinkou :) A bolo super, popíjali sme Hannah Montana šampanské, jašili sme a smiali. O deisatej večer sme šli po moju ďalšiu sesterku, šli sme si sadnúť na horúcu čokoládu, potom sme sa k tej druhej sesterke šli zohriať (nažrať) a s jej ockom sme na záhrade odpálili ohňostroj (zjapala som ako šialená) :D :D A samotný ohňostroj?? Bože, to bolo niečo krásne. Sme síce len malinké mestečko na východe Slovenska, ale keď sa polovica mesta stretneme na jednej pešej zóne a spolu si vychutnávame ohňostroj, ktorý bol prekrásny, po minulé roky som sedela doma a na tom našom kopčeku prd bolo vidno, čiže ja som tam skackala na mieste a rehotala sa ako malinká :D Bože a aký bol ten ohňostroj, kruhy a všelijaké tvary, normálny orgazmus farieb :D :D A ešte som tam bola so sesternicami a všetky sme sa stískali. Potom sa mi pod nohy dostala zádka z Hubert šampanského a tak som si ho na pamiatku vzala. Môj prvý poriadný Silvester musím mať pamiatku :)

Malo to však aj smutné stránky. Moju spolužiaci a aj spolužiačky. S niektorými babami sa kamarátim a keď som jednu takú videla, šla som za ňou a párkrát sa aj obrátila, musela ma vidieť a nezastala. A moji spolužiaci?? Bože, sú ľudia, ktorí si nezaslúžia úctu druhých, ale aspoň som dúfala, je Silvester, všetci ožratí tak si spomeniem na tú Jully, keď ju zbadám, aj keď sme úplmne iní...Ale takí sú ľudia :)

Na rok 2012 sa teším, neviem prečo, ale mám pocit, že sa udeje mnoho dôležitých vecí :) A rok 2011?? Nebol taký extra ako ten rok pred ním, ale budem si na ňom pamätať moju prvú výplatu. 14 eur, ktoré som vyhrala za svoju prácu a telent. Ani som ich nedostala, ani mi ich nik nedal. Dostala som ich právom, moje prvé paniažky. Týmto bude minulý rok výnimočný :) A keď už som tu, viete čo vám želám do nového roka?? Aby táto adminka, tohto blogu, sa spamätala a spoň párkrát do týždňa si an vás spomenula a navštívila vás :D :) Happy New Year 2012 :) Blog.cz to istí :) A oddeľovač - moje grafické zlatíčko Denie* :)

Ahojte Mandarinky-Darinky :) To je doba čo som sa zas neozvala, no znova ma chytila choroba. V utorok som bola pri obvodnej s tým, že som úplne zachrípla a moji spolužiaci si zo mňa robili srandu, či som prehúlila celý víkend. Mojej obvodnej sa to nezdalo, ani keď som kašlala akoby som mala tuberu. Nechala ma doma, ale bez antibiotík, vraj je to len nejaký vírus...Ehm, dnes som tam musela ísť znova. Lebo môj "vírus" sa akosi rozšíril. Ja už nekašlem, ale ryhám, páli ma hrdlo a dostala som nádchu. Dnes sa konečne umúdrila a dala mi antibiotiká a probiotiká. To je ťava akože rozumiem, že antibiotiká nie sú zdravé, ale aj rodičia sa hnevali. Idú sviatky a ja vyzerám akoby ma prešiel parný válec. A kebyže cez víkend sa to ešte väčšmi zhorší pôjdeme na pohotovosť alebo čo?? Tak už mám konečne tie lieky a už sa tak nebojím, ale aj tak, to naše zdravotníctvo a dňom viac a viac prekvapuje. Aspoň že tie poisťovne platia časť z liekov. Pretože tie antibiotiká stali 10 eur (čo je ešte dobre) a ja som platila 2 eur a poisťovňa 8 eur, tak aspoň ďakujem za tie poisťovne, snáď budem čo najskôr fit. Zatiať sedím s notebookom na kolenách, počúvam hudbu a liečim sa. Po mojej ľavej ruke je Vianočný stromček a po pravej horda vreckoviek. Predo mnou televízia a na mne notebook... Bizarný to pohľad :D Brovsovala som dosť dlho dnes na Facebooku a predstavte si to ja mám členov Segmentu v priateľoch. Som si ich zo srandy dala, že kto príjme a oni to behom štyroch hodín prali všetci. A tak som sa dostala k ich osobným údajom ;D Napríklad, že každý z nich má frajerku. Prčííc a ja som tipovala ktorý má a ktorý nie a oni ich majú všetci :D Ale toto, jedna taká žabka, druhá úchylačka, tretie vyzerá ako učiteľka-sexica, ďalšia má s jedným fotku kde majú na rukách dve deti, ďalšieho frajerka ma miesto profilovky nejaké zvieratko a tá posledná má "moc hot" fotky so svojím milým. Pestré je to, čo?? Normálne som tak kukala na ten monitor :D A potom zazvonila pri dverách nejaká cudzia babka, vraj zvoní u našich susedov a nikto jej neotvára a či im nejaký čaj neodovzdáme my, tak som prikývla, položila som čaj na skrinku a utekala som späť na notebook :D :D A prv než začnete s tým, že žiarlim, tak vám hvoorím, že sa mýlite, ja som neplakala - ale smiala som sa, nepodrezala som si žily - ale som prekvapene čučala na monitor :D Ale aké baby si vybrali :D Tri sú blondíny, dve brunety a jedna je modré zvieratko :D Dokelu, ale aj tak blondíny vedú :D Žeby som sa prefarbila?? Možno preto ma nikto nechce, že som tmavovláska :D Ok, tak to necháme tak, dúfam, že ste sa aspoň zasmiali na mojich šialených myšlienkach a ešte šialenejšom ohováraní cudzích frajeriek, ale to som proste ja :D :D

P.S. Krásne Vianoce, užívajte si sviatky pokoja, toto obdobie je len raz v roku. Tešte sa, smejte sa a doprajte si sladké. Pozerajte animované rozprávky, objímte sa s rodinou a dívajte sa na padajúci sneh a žiariací stromček, pretože Vianoce sú o týchto drobnostiach. Šťastné a veselé a dostali ste odo mňa darček - nový dess, ktorý ste si sami vyhlasovali :) A viete čo by bolo darčekom pre mňa? Kebyže sa vám dess páči a kebyže si aspoň prečítate ten článok pod týmto článokm :) A ešte videjko z Glee - skladba Do they know it´s Christmas? Povinne pozrieť kvôli vianočnej nálade :)

Hello, my dear friends...nič sa nevyvíja tak ako som plánovala, ale kedy sa čo vyvíja podľa našich predstáv??? Nikdy. O.K. Včera som bola na výlete v PO, Kocúrkovo bolo príšerné, ako som Východniarka a ako dokážem porozumieť aj divným verziám slovenského jazyka, ale toto bolo moc aj na mňa. Slovenčino-češtino-maďarčina alias Hviezdoslavov slovník. Viete čo z toho vzniklo?? Že som sa dívala na chalanov z priemyslovky, ktorí poväčšinou spali a kochala sa. Nič lepšie mi neostávalo. Nákupy dopadli viac než dobre. Darčeky na Vianoce už mám. Jeden tatkovi, dva mamine a tri sestre. Dnes som kúpila aj baliací papier, ale fakt netuším, čo z toho vznikne :D :D

V škole to je príšernééé, nikdy som sa toľko neučila, to je fakt zabiják. A ešte tá moja triedna, idem vo februári na krajské kolo olympiády zo SJL a ona mi dála 300-stranovú knihu (A4-strany) že si mám prejsť tie úlohy. Tak ako ďakujem pekne. Písomiek je nad hlavu a keď sa učím všetko je zrazu zaujímavejšie ako učenie a tak sa nakoneic nenaučím nič. Viď obrázok dole.

Niekedy mám chuť stať sa robotom a stlačiť gombík a vypnúť sa, len tak na nejakú dobu, kým sa mi nabijú baterky a potom by som sa zapla a šla na 110%... Škoda, že nie som robot a musím prežiť každý jeden deň, nesťažujem si, len tá únava, spím doma, spím v škole, spím na záchode. Normálne sa zo mňa stala mátoha. Len nech už sú preboha tie prázdniny a Vianoce a ja vypnem. No...okrem tých testov zo sloviny a projektu z Bioly... Gŕŕŕŕ... Ešte aj Vianoce mi tá škola musí pokašľať.

A nielen škola. Dnes som bola na preventívnu u zubárky a ona mi vrtala zub. Taká som bola sklamaná. Moje nevinné zúbky, ktoré sa ako jediné na mojom tele držali ako "nepoškodené a bez zásahov" tak aj tie už sú poškodené. Bože a ako to sakramentsky bolelo. Som netušila, že zubári môžu okrem zuba vrtať nervy v zube. Normálne akoby mi vŕtala do mozgu. Ale ani som nemukla, tak ma vychovali, prežiť všetko čo na tebe lekári skúšajú a nerobiť zo seba hlupáka. Tých 6,80 eur ani radšej nepočítam...Ale ako povedala zubárka, aspoň môžem bez bolesti jesť sladkosti celééé prázdniny.

Tak, pomaly idem, o siedmej mám ísť so sesterkami a kamoškami do kina na Lóve... Konečne to aj u nás v našej diere dávajú, aleluja... Tak snáď si oddýchnem, len nech nezaspím!! :D

P.S. Viete čo je krásne?? Keď osoba, ktorá vás nikdy v živote naživo nevidela na vás myslí aj v malých drobnostiach života. Takého človeka som dnes spoznala a verte či nie, pohladilo to moju dušu. A viete kto to je?? Jedna z vás, veď ona už vie :) Ďakujem ♥

Prekvapenie! Áno som tu, deň po novom článku. Neprišla som však s dobrou správou, skôr s takou informatívnou. Nebudem tu. Je pravda, že mi chýbate, ale ja keď prídem na ten môj spustnutý blog, tak sa mi nechce ani pridávať. A nie je to len tým, proste aj keď som na nete pozriem na blog na vaše blogy, ale tým to hasne. Teraz som rada, že mám trošku času pre seba.

Ráno som bola pri obvodnej, ale kedže práve dnes (vtedy keď ja tam raz za sto rokvo prídem) mala voľno, musela som ísť k doktorovi vedľa, chlapovi. Ten na mňa tak kukal, ani ma poriadne nevyšetril sa tváril akoby som sa prišla uliať. Ja viem, mám šialené symptómy, keď som vonku mám pocit, že mi vybuchla v hrdle atómová bomba. Idem sa ráno aj večer zblázniť so stekajúcich hlienov, ale inač som o.k. Nakoniec z toho jeho mrmlania popod nos som vyrozumela, že asi ide o alergiu. Lebo ma aj štipe v nose a slzia mi oči, keď som vonku. Alergia na chlad. Dal mi nejaké lieky poslal ma kadeľahšie, bez ospravedlnenky, tú si mám pýtať od obvodnej. Ta super...

Ale aspoň som doma a oddýchnem si trochu. Poslednou dobou som mala pocit, že sa na mňa všetko kopí. V škole, doma tu na blogu. Nemám na nič chuť ani čas. A dnes som konečne videla minulo-týždňouvú časť Gympla TV, že aleluja, setkám a pozerám sitkomy. Netarám sa o nič, kašlem na všetko. Minimálne do nasledujúceho štvrtka, vtedy ideme do toho divadla, čo sa už, že nehorááázne teším :) Dovtedy sem asi neprídem a keď hej, tak len ak úplne bez zmyslov, lebo poslednou dobou nie je v mojom živote o čom hovoriť a keďže tento blog je o mojom živote, nečudo že to tu upadá. Budem na vás, zlatá, myslieť keď budem doma pod dekou :D I love you ♥ Vaš nekonečne minulúca Jully, ktorá má teraz oddych od všetkého a všetkých. "Ocko s mamičkou sa pohádali, ale stále Vás, detičky, ľúbia"... :)

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Nemôžte mimať za zlé,že už začínam s koledami, ale konečne nasnežilo! Rozumiete tomu? Večer, keď som šla spať, zaplo topenie a tak mi napadlo, že vonku nasnežilo, pretože topenie sa samo zapne, keď sa vonku ochladí. Potom som nejako na to zabudla a nepozrela som sa von oknom, ale ráno už bola celá ulica biela. Alelujaaa :) Včera bolo Mikuláša, ale ja ho veľmi neuznávam, podľa mňa je to trápny sviatok ako Valentín a už dávno všetci zabudli o čom ten sviatok je, radšej mám Vianoce. A čo radšej, ja milujem Vianoce. Moje naj-naj-najlepšie obdobie v roku. Po čase si každý z nás zvykne na Vianoce, berie to ako raritu niečo dookola sa opakujúce, no pre mňa je to stále niečo prekrásne. Keď nasneží, keď všade blikajú ozdoby, ľudia majú červené líca od mrazu, keď prídem z vonku domov a doma je príjemne tepľúčko a voňavo. Keď staviame stromček a pečieme koláče, keď behám po meste a nakupujem ako pojašená a nakoneic tie krásne chvíle pri Štedrovečernom stole. Nesmie však azbudnúť ani na list od Ježiška, ktorý posielam každý rok už niekoľko rokov a aj keď už dávno neverím na Ježiška a už dávno som veľké dievčatko :D stále to milujem, ja to moja osobná tradícia :)

Akurát o týždeň vo štvrtok ideme s triedou na činohru Kocúrkovo do PO a nehorázne sa teším na nakupovanie. Tie peniažky, čo som vyhrala na súťaži mienim použiť na darčeky, lebo len to ma dokáže naplniť, nie keď ja si niečo kúpim, ale keď ja niečo niekomu kúpim :)

V škole je nuda, no nuda a kopa učenia, neviem čo skôr ešte aj teráz mám robiť projekt na anglinu, ale zajtra asi zájdem k obvodnej, lebo som už chorá asi dva týždne.

A ešte čo si nevymyslela naša učiteľka, vraj ten týždeň pred Vianocami si spravíme karaoke a máme si pripraviť nejakú pesničku, čo znaméná...asi ostávam doma, lebo ja a spev?? Preboha daj mne aj mojim spolužiakom silu!!!

A ešte k tomu nápisu, dnes na angline sme sa učili anglickú vianočnú pieseň a ja som prepisovala text na tabuľu a veľmi sa mi tá skladba zapáčila, tak ju sem dávam. Krásny je najmä ten refrén :)