Drahé moje dievčatá..

6. července 2013 v 13:11 | Jully


"Nechaj ma nájsť kúsok neba.
Nechaj ma nájsť cestu späť domov
Chcem sa s touto láskou naposledy rozlúčiť
Dať sa späť dohromady, znovu žiť
Z popola k nebu."

Dnes je 6.7.2013. To znamená, že blog oslavuje 4.narodeniny. Posledné. Tieto riadky sa mi nepíšu ľahko, verte tomu, že mi je ťažko. Keď som vtedy na FB videla odkaz na svoj blog rozplakala som sa bolesťou. Nemyslela som, že koniec bude taký náhly. Myslela som si, že blog potiahnem cez strednú, možno aj výšku, aj tak tento blog fungoval len na princípe môjho denníka, ale zomrel náhle. Ešte som dúfala, že ho zachránim, ale ja už vlastne ani nechcem..Necítim sa tu už bezpečne, už tu nemôžem písať to čo cítim, adresu vie primnoho ľudí..world-in-the-box.blog.cz bol zničený..Puf..

Ale v mojom srdiečku ostane navždy. Tých 930 článkov čo som pridala. To číslo je pre mňa strašidelné, preboha, čo som tu toľko písala? :D Ale vy ste to vždy prečítali a okomentovali :) Vaša nestránosť, vaša láska, sila, vaša opora, vaša útecha, vy..bez vás by som bola ničím, bez vás by som mnoho životných situácii nezvládla. A hoc mi nikdy o popularitu blogu nešlo, tých 67 000 na Topliste je pre mňa niečím prekrásnym. Znamenáte pre mňa veľa. A nebudem menovať, veď vy viete :)

Po celé 4 roky som sa veľmi vyvíjala. Moje začiatky boli ťažké, smiešne, články o ničom, trápne, bez pointy..Kusovky, pesničky, denníčky o tom ako sa mám/nemám. Časom to bolo o tom čo mám rada a o výlevoch. Teraz pred koncom to bolo už len o myšlienkach, citátoch, výlevoch, úvahách. Dospela som. S blogom som zažila svoju pubertu :) Aj s vami. Moje krásne, famózne, múdre, empatické, úprimné priateľky, blogerky..Som nadšená, že aj na internete sa dajú nájsť takí skvelí ľudia, s ktorými sa dá aj naživo úžasne kecať. Ďakujem za každé vaše online objatia a každú pozitívnu myšlienku, ktorú ste mi poslali. Nikdy ma neprestane mrzieť, že každú z vás nemôžem naozaj objať, diaľka je príšerná :(

Neviem čo mám písať. Strašne veľa som toho chcela napísať, o tom ako ste prežívali moje bolesti, ako ste sušili slzy na mojej tvári ako som aj kvôli vám našla silu opäť byť šťastná, keď sa mi pred troma mesiacmi zrútil svet. Ako ste mi to prijali a tešili sa môjmu šťastiu, keď som v septembri našla lásku. Ako ste ma podporovali v mojich úspechoch a podávali oporu v neúspechoch. A keď bolo treba tak ste boli úprimné a napísali, že sa správam ako ťava. Ďakujem. Ono znie to úboho, že som v podstate mala len blogové priateľstvá a žiadnu reálnu oporu, ale ono to tak bolo..Nikdy som nebola medzi tými obľúbenými, nikdy som nemala mnoho priateľov, nikdy som nebola spoločenská..a aj teraz, hoc sa snažím nadväzovať priateľstvá a byť spoločenská, priateľská tak to moc nevychádza..A rodina občas nestačí, občas nepochopí..
Ale treba vedieť nájsť tú hranicu medzi realitou a blogom, keď sa naruší, tak dochádza k škodám. Viď môj blog. Bol zničený úderom reality.

A na záver, asi len jedno najobrovskejšie ĎAKUJEM aké existuje. A nepíšem zbohom, zbohom znamená zabudnúť a ja nikdy nezabudnem..Tak zas niekedy, vaša Jully
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Gabča Gabča | Web | 6. července 2013 v 13:22 | Reagovat

Jsem mladá a chci se seznámit, klikni na můj webík abys zjistil víc!

2 Nikusa Nikusa | Web | 17. července 2013 v 18:16 | Reagovat

Pamätám sa, ako som pred dvoma rokmi aj ja skončila s blogom, ani nie kvôli niečomu vážnemu, skôr kvôli frustrácií, že mi nešiel sims, vďaka ktorému som písala komixy, ani Photoshop dlho nefungoval a aj počítač raploval. Odvtedy som to akosi nevedela rozbehnúť, ani som nemala časa ani chuť znova rozbiehať sims. Síce sú naše dôvody  veľmi rozličné, chápem ťa, blog a ľudia s ním spojení, tie naozaj blízke tak zvané SBčka sú niečo, čo chýba aj mne. Ešte aj teraz by som chcela vrátiť aktivitu blogu, skúšala som to aj nedávno a zas som sa akosi pozabudla :D najradšej by som písala, ale najlepšie sa mi píše pri komixoch, no nie som si istá, či by som opäť našla všetky downy a tak, ale to je vedľajšie, nejdem sa ti  tu vykecávať do komentáru :D skrátka ťa viac-menej chápem a je mi ľúto, že dávaš blogu zbohom. Chcela som ti navrhnúť, aby si možno zmenila adresu svojho denníčku, ale to je na tebe, ako to ty cítiš :-) možno ešte časom dostaneš chuť opäť  blogovať.

3 Eillienessis Eillienessis | Web | 8. července 2015 v 22:37 | Reagovat

Jull, i když se k blogování třeba už nikdy nevrátíš nebo tu brzy dáš třeba další článek, nesejde na tom. Užívej si život, ten reálný, takový, jaký je, a já ti přeji, aby jsi v něm potkala co nejvíce dobráků, a již méně těch podrazáků, ať se ti plní sny a máš se dobře. Blog je pořád tady, proto se nedá jen tak lehce zapomenout. A i já děkuju za ty chvíle, které jsem zde, ve tvém virtuálním světě, mohla strávit...:)*.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.