Červen 2013

Drahí moji spolužiaci..

16. června 2013 v 13:40 | Jully
Tieto riadky patria vám, ak by ste sa sem ešte niekedy dotrepali a chceli na mňa hľadať špinu. Vy ste mohli citovať vyňatky z mojich článkov, kde o vás zle hovorím, ale pýtali ste sa niekedy, o čom ten článok je? Že prečo zasa raz svoje zúfalstvo a hnev ventilujem tu? Nie, vy len vidíte, že o tamtom som napísala, že je debil a o tamtej, že je šľapka. Ani som ich nemenovala! A sorry, ONA je šľapka a prečo som jej to nikdy nepovedala do očí? Bola som zbabelá a bála som sa, čo by prišlo.

Po tom čo sme si s najlepšou kamarátkou pri vás prešli peklom a ona odišla na inú školu ostala som prakticky sama jak odseknutý prst na Sahare. Nikdy nepochopíte aké to je, prechádzať okolo toľkých ľudí pre ktorých ste vzduch, odpad, niečo menej..niečo čo musíte zniesť, ale pohŕdate tým. Možno ste sa snažili byť "milí" ale spôsob akým ste sa so mnou bavili, hh..Nie, viem, že ľútosť na vás neplatí a ani keď sa človek bráni a má pravdu. Shit, vy veríte len svojej pravde, však?

A tak som prešla na škole šikanou, a to síce nie je vaša vina, ale trpela som už v škôlke (zbili chalana, ktorý sa do mňa zaľúbil, nikto sa so mnou nehral) a potom aj na prvom stupni ZŠ. 2.ročník 7ročné deti, ktoré mi hádzali perami, kreslili po zošitoch, na wécku mi otvorili kabínku, keď som cikala, ukazovali na mňa prstom a smiali sa. Čím som si to vtedy zaslúžila?! Ale to bolo nič, to vy ste ma zničili úplne...ďakujem, na strednej snáď budem silnejšia. A budem dávať pozor, aby nikdy nepadlo slovo blog, lebo to je moje SÚKROMIE!! Môj denník!! Môje bolesti, radosti, výlevy, je to akoby ste odkryli moju dušu a vysmiali sa tomu. Ostala som akoby pred vami nahá..veď som tu písala aj svoje osobné veci, ktoré sa vás nikdy netýkali.

Môj blog bol môj wonderland, moje miesto, kde som sa mohla vypísať a našla som u tých pár ľudí pochopenie a podporu. Niekedy väčšiu ako u ľudí, ktorými som bola obklopená. Hh, napadlo mi vtipné prirovnanie..V Amerike, keď už niekto nezvláda šikanu, vezme do školy zbraň a svojich spolužiakov vystrieľa. Ja som fungovala, lebo som svoju frustráciu nechávala tu. A potom som bola v realite vyrovnanejšia. Každý ma svoj spôsob ventilácie. Box, šport..ja som mala toto miesto. Bohužiaľ, doslúžilo..a asi to tak malo byť, končím s celou základnou aj s vami. Tak nech aj toto miesto skončí. Aj tak je pošpinené, znevážené, zničené a ja nemám síl dávať dokopy niečo mŕtve. A niekedy je lepšie nechať tak a začať inde.

A posledný odkaz na záver, drahí idioti...Bola som pre vás toľko rokov nikým, teraz som pre vás špinou..ĎAKUJEM, raz sa stretneme a ja vám za to poďakujem. Je jedno čo si myslíte vy, lebo to všetko som zažívala ja sama..A vám život len dával, neviem aké by to pre vás bolo, ak by ste v triede nemali partiu a neboli na vrchole, neboli TOP a obľúbení, aké by to bolo potom..ale ja verím v karmu a verím v to, že čo v živote urobíš sa ti rovnakým dielom vráti..Nie, nie som zatrpknutá, len vás nenávidím :))

I wanna slap you in your whole face..

7. června 2013 v 15:02 | Jully


"Tak buď sem prídeš
Alebo si mám prísť pre teba sám
Pozri sa na mňa, pozri sa čo pre teba mám
Je pekná lesklá - používajú ju na baseball
Vyletí vtáčik - Hoď úsmev, meriam si uhol."

Neviem či je dobré písať článok takáto nasratá, ale neva, tento blog vznikol na moje výlevy a pre ľudí, ktorí ma majú radi a nevadí im to čítať. Koniec. O.k., vám vysvetlím o čo ide, vy si nezaslúžite môj hnev ani niečo zlé :)) Včera v noci som to už nevydržala a do našej triednej skupiny na FB som k jednému príspevku napísala svoj názor, presnejšie "Trošku ľudskosti ľudia, ani vy nie ste stelesnená dokonalosť, nik nie je." Na to mi môj spolužiak napísal "Ty trim pi*u Julka a šukaj toho svojho starého fasa čo na teba robí v Čechách :-*." Tak za 1. nebudem už ticho, koniec tomuto, za 2. ani nevie o čom hovorí, hovno vie o mojom živote! A tak sa tam teraz doťahujeme, on ma uráža a ja sa to snažím nejako odpinkávať. Nakoniec to skončilo tým, že na mňa vybafol, že mám o urážaní pomlčať, lebo vraj ja kydám na svojom blogu na celú triedu. WTF?! Rok, ROK!! Som tu nič o našej triede nenapísala (došlo mi, že mi za to nestoja) a keď som vtedy aj niečo písala, tak všetko pravdu, ako to vidím, ak som bola vytočená, tak to malo svoj dôvod! Doprčíc, ale akože, what?! Vraj on to všetko čítal, že nemám odrbávať. Kde to čítal, prosím vás? No problema, zruším blog, spravím nový, len by ma zaujímalo odkiaľ mal adresu môjho blogu..A taktiež, to sa nedá porovnávať!!


Ja si tu vylievam len srdce, moje zážitky, nikoho nemenujem, nič! A keď sú blbci tak ja za to nemôžem, to nie je urážka, ale konštatovanie po mnohoročnom pozorovaní! Sakra, taká vytočená som už dlho nebola, grrr..a aby som vám ujasnila, prečo som tamto do tej skupiny napísala..Robili si srandu z jednej mojej kamarátky, už prešla na inú školu, ale proste robia si furt z nej hnusné žarty a tiež si robili srandu z jedného chlapca, chodil so mnou do škôlky. Je to dobrý chalan, len je trošku postihnutý..A oni také veci už písali a milión smajlov, a neviem čoho. Akože!! Toto je pointa toho, nie môj blog! Že som nebola ticho, ale zastala sa ľudí, ktorí sa brániť nemôžu pred nimi a taktiež za nič nemôžu. Nesadli im? Nie sú na ich vlnovej dĺžke? On je iný? No a čo? Začnem si z nich robiť srandu? A oni si hovoria ľudia?? Charakter v prdeli. A on vytiahne môj blog, naváža sa do mojej mami (áno, krása však?) Ok, nie som svätá, možno som rovnako falošná ako oni, lebo im nevykričím do ksichtov čo si myslím, ale píšem to na blog, ale to by nemalo ani zmysel! Vysmiali by ma. Oni netušia aká som silná..Btw, on ma ten debil v škole ignoruje, normálne sa všetci tvárime, že sa nič nedeje, hoc to čítajú všetci, "mega hádka July a Jara" Oooo, Go to hell everybody! Som taká šťastná, že idem preč už tento rok. Oni sa tvária, že ako vás majú radi, ale za vašimi chrbtmi vás ohovárajú a nemajú radi. Nenápadny spôsobom vám dávajú najavo, že vás nemajú radi. Na žiadnych triednych "prestávkových" fotkách nie som, môj názor ich nezaujíma, keď idú okolo poznamenajú dajakú kvázi milú poznámku s takým tým poondenným ironickým podtónom. A toto je urážanie, Jarko? Koho týmto urážam? Ja nekydám, JA HOVORÍM PRAVDU!! Toto čo ste robili mojej kamarátke a mne sa volá ŠIKANA!! Ale som za to rada, som teraz silnejšia a hoc ma dosť serie, že s niektorými budem na rovnakej škole ďalšie štyri roky, nevadí, lebo ja som silná! Kriste, je to také detinské, až to bolí fakt..Ja som to chcela riešiť civilizovane, len aby som im ukázala, že všetko má svoje hranice, ale nie, tak fajn..Prepáčte, baby moje, ale ja už nemienim byť ticho. Lukáš mi raz povedal "Ale sľúb mi, že sa nenecháš nimi ponižovať, že nebudeš ticho." Má pravdu a ja som to sľúbila, tak to plním..


"Aj keď neznamenáš nič pre všetkých ostatných,
keď sa 90% na teba pozerá cez plece,
aj keď nemáš svoje miesto v ich hierarchií,
aj tak máš obrovský náskok, v živote neprídu na to v čom to je."

My lost holidays..

4. června 2013 v 15:50 | Jully |  Môj denník

Och, zlý, zlý, zlý deň, dnes som mala fakt zlý deň. Prišla som do školy úplne nasratá so slzami v očiach, skrinka mi nešla otvoriť, tak som len šla do triedy a na otázku mojej kamarátky "čo sa stalo?" som začala nadávať jak Pohan. Ale začnem od začiatku. Čochvíľa je tu leto. Už od asi októbra sa naňho veeeľmi teším, prv som si myslela, že ho strávim s Lukášom, mala som kopu plánov, bohužiaľ, stalo sa čo sa stalo a tie plány padli. No ostalo mi aspoň niečo. Naši mali ísť na dovolenku do Chorvátska a sestra mala ísť niekam na brigádu. 10 dní by som bola proste len ja sama, sama by som si doma gazdovala a po takmer 16 rokoch by som bola slobodná. Vstávala by som si kedy by som chcela, chodila domov z vonku kedy by som chcela, chodila spať kedy by som chcela. Pretože to čo mám teraz je väzenie. Cez týždeň musím chodiť o desiatej spať a v piatok smiem byť vonku do pol deviatej a keď som doma tak notebook musím vypínať o jedenástej. A tieto prázdniny som mohla pár dní slobodne dýchať. Byť len ja a starať sa sama aj o domácnosť. Toto ma napĺňalo a nech premýšľam akokoľvek, nič čo by sa mi mohlo naskytnúť by ma netešilo ako toto..
Nie, mama mi ráno zrazu povedala, že asi určite nikam nejdú, lebo že radšej vymeníme naše staré okná za plastové. Dokelu, OKNÁ??! Akože o.k., tieto staré cez zimu prepúšťajú veľa tepla a treba viac topiť, ale bože, prežijeme! Nech idú na dovolenku. Normálne som myslela, že začnem dupať nohami ako štvoročné decko, ale keď..


Jedina moja istota, jediné moje potešenie a plány na leto boli zrazu preč. A teraz čo? Nemám ani tábor, dovolenku, brigádu..zas budem dva mesiace doma skapínať. A zas mi začne v polke júla od nudy hrabať. Nech nie je ani leto, to už radšej rovno september..veď moji rodičia mi vzali moje prázdniny. Dobre, možno to zveličujem, ale je to presne to, keď niečo máte naplánované, tešíte sa a nakoniec sa to poserie. Mysleli ste si, že máte všetko pod kontrolou a nakoniec zistíte, že nemáte pod kontrolou absolútne nič a zas ste ostali s ničím. Ďakujem. A aby toho nebolo málo, tak aj v škole bolo naprd. Matiku som ešte niekoľko minút rozdýchala cez prestávku. Ale zas, ako sa hovorí "every day not be good, but there is something good in every day." a ja som sa potešila tomu, že keď som prechádzala cez chodbu v škole skočil na mňa jeden prváčik. Danko. Ich triedu (chlapcov) som minule strážila, keď ich učiteľka šla s dievčatami vystupovať. A on si ma pamätal a usmieval sa. A ja som sa musela usmiať tiež..myslím, že takéto veci ma stále viac posúvajú k rozhodnutiu, že by som raz chcela učiť :P Och..a ešte sa chcem ísť v piatok spovedať, mám toho dosť čo ma doslova ťaží na srdci, ale sa bojíííím. Zo spovede mám nervy jak pred odpoveďou..ba ešte horšie :X Tak to snáď zvládnem.
A snáď naši predsalen na tú dovolenku pôjdu. Nádej umiera posledná, však? Viete, ja zas nechcem o niečo prísť, o to čo som si plánovala a tešila sa na to, už i tak mi z tých plánov ostalo len to málo a nechcem prísť aj o to..

Day 11 : Put your iPod on shuffle and write 10 songs that pop up..

3. června 2013 v 16:25 | Jully |  30 Days Challenge
"Deň 11: Daj prehrať tvoj iPod a vypíš 10 náhodne vybratých piesni + ako ťa vystihujú."


Po 1. nemám iPod :DD Po 2. správime to inač :) Rozhodla som sa, že to nebude náhodný výber piesni, ale môj osobný výber 10 piesni, ktoré navždy ostanú v mojom srdiečku :)) Ktoré pre mňa niečo znamenajú, buď ten interprét, text alebo pieseň ako celok. Tak do toho. Snáď mi odpustite tie moje kecy :D a niektoré piesne sa budú páčiť aj vám :)


"Nechaj ma nájsť kúsok neba.
Nechaj ma nájsť cestu späť domov
Chcem sa s touto láskou naposledy rozlúčiť
Dať sa späť dohromady, znovu žiť
Z popola k nebu."

- túto pesničku som spoznala cez Maťa, môjho úžasneho netového brata. Dodnes mu za to ďakujem. Ten text, tá pieseň, chrapľák toho speváka, city, bolesť v tej pesničke. To čo cítim, keď si ju pustím..Keď sme sa s Lukášom rozchádzali spýtala som sa ho, či by niečo pre mňa urobil, či by si pustil jednu pesničku a aj si prečítal jej text. Odmietol. Nevadí, pre mňa navždy bude znamenať veľa, spomienka na Maťa, bolesť, na všetko..

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -


"Som tu, keď chceš
Rozhliadni sa, potom ma uvidíš
Je úplne jedno, kde si
Keď ma chytíš, potom ťa budem držať"

- TH sú mojou krásnou neodlučiteľnou minulosťou, za ktorú sa nehanbím. A táto pesnička sú proste oni. Keď mi bolo niekedy naprd, pustila som si toto, prehrávala si text v hlave a plakala do vankúša..A taký detailík, refrén tejto pesničky mám napísaný na papieriku a ukrytý v peňaženke..keď sa môj svet rúcal vyhrabala som ten papierik (hocikde som bola), prečítala si to a svet bol krajší, a ja silnejšia :)

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -


"Pretože sme to všetko ztratili.
Nič netrvá večne.
Prepáč, nemôžem byť perfektný!
Teraz už je veľmi neskoro a nemôžeme se vrátiť.
Prepáč, nemôžem byť perfektný!"

- Simple Plan ako skupina pre mňa znamená všeobecne veľa..všetky ich pesničky, veselé či smutné, ktoré mi toľkokrát hovoria priamo z duše. Pierrov nezabudnuteľný hlas..a táto pesnička, jej sila, jej text..najsilnejšia spomienka na túto pesničku je s Lukášom. Sedeli sme v nejakom podniku, delila som sa s ním o slúchadlá mojej empetrojky a hrala táto skladba. Nežne sme sa bozkávali, doslova len obtierali pery o seba a ja som šepkala refrén..to "Sorry, I can't be perfect"...