Květen 2013

Day 10 : Discuss your first love and first kiss..

27. května 2013 v 17:55 | Jully |  30 Days Challenge
"Deň 10: Popíš svoju prvú lásku a prvý bozk."


Príliš dlho som sa vyhýbala napísať Day 10. v mojom 30-dňovom challenge, ale už nie je kam utiecť :) Tak sa idem kus pomasochistovať (XD) A nie!! Budem o tom hovoriť pekne a vtipne!! :) Žiadne depresívne a smutné reči..ani nemôžem :)

Takže, moja prvá láska? Bola len jedna taká skutočná a nebola taká dávno. Yop, Lukáš :) Začalo sa to 29.8.2012 na pokec.azet.sk, kde sme si začali písať. Tajne som za ním zdrhla na stretko 5.10.2012 a náš vzťah sme zoficiálnili 2.11.2012 a ukončili ho 16.3.2013, dodnes mu ďakujem, že to urobil až po monitore..Moja prvá láska bola ťažká, šialená, zatajovaná. Prv veľmi krásna, potom sa to často kašľalo, záblesky svetla, tmy a väčšinou hmla. Mali sme primnoho problémov, nemohlo nám to vydržať a taktiež sme veľmi mladí a on ma prestal ľúbiť a blablabla, to už poznáte :) Viete, raz som napísala na hodine literatúry toto: "Prvá láska je ako kýchnutie. Je intenzívna, ale krátka." Nikdy na ňu nezabudnete, navždy ostane vo vás, ale málokedy je vaša prvá láska posledná a s tým sa proste každý z nás musí zmieriť, bodka. Aj ja. Niežeby to bolo ľahké, keď milujete celým srdiečkom, ale to viete..život ide ďalej a hoc srdiečko má svoje jazvy je také famózne, že dokáže milovať znova a znova :))

A moja prvá pusa?? Mehehe, pár dní pred "tým" som si na nete čítala návody a bola mimo :D Ale až tá chvíľa prišla, sedeli sme vedľa seba a on sa naklonil predo mňa a pobozkal, tak mi návody vyfučali z hlavy. Prv mi dal pusu len takú jemnú, lenže to bolo asi 5 sekúnd a potom už som jaksik nestíhala ani :DD Ale aspoň mi netiekli všade sliny, toho som sa bála najvaic :DD Akože, keď sa zamyslím, neviem či sa vedel Lukáš bozkávať, myslím, že hej a vraj mu to aj iné hovorili (narcis :D) ale ja neviem no, neni s čím porovnávať :D A ja?? Trdlo, neustále si povzdycol a našteľoval si moju hlavu a mňa, aby mu to vyhovovalo, čo už :D Nikto učený z neba nespadol, proste to treba cvik a štipku talentu :D Ok, toto je trápne :DD Ale o prvej puse niečo viem :) Je iná ako tie ostatné. Dostala som od neho mnoho pús, ale nijaká nebola ako tá prvá :) A viete čo? Moja prvá pusa bola krásna, nie ako moja 13ročná sesternica, ktorej prvá pusa bola s 22ročným debilom, ktorého ani neľúbila a ani on ju. Viete, to tá láska robí veľa :)

A aby som to zrhnula, tak prvá láska a prvý bozk v nás ostanú naveky, navždy, všetko prvé je proste prvé :) Presne ako tento citát "Prvá láska je los, ktorý nevyhráva, no navždy si pamätáš jeho číslo." :)) Navždy bude Lukáš v mojom srdiečku s bolesťou, ale aj s krásnymi spomienkami, lebo bol PRVÝ :)

Novinky, meniny a ďalší koniec jednej etapy môjho života...

24. května 2013 v 17:06 | Jully |  O blogu


May your past be the sound
Of your feet upon the ground
Carry o-o-o-o-on

Ahojte, celkom chytám pozitívne myslenie, celkom. Totiž, keby nebolo také nahovno počasie :/ Potom som taká nijaká, najradšej zahrabaná pod dekou s čokoládou sledujúc HIMYM a je ťažké zabaviť sa tejto závislosti :D A teraz ak dovolíte, tak vám porozprávam "novinky" z môjho života :)) Dnes som cvhíľu písala s L.. V jeden moment sa ma opýtal niečo intímne, niečo čo vie len on, niečo čo sa kamarát nespýta a on sa spýtal a ja som odpovedala, že je to moja vec. A on sa urazil či čo, napísal "nj, sranda je s tebou.." Potom sa z FB odhlásil. Bolo mi to ľúto, chcela som sa ospravedlniť a potom mi to došlo. Prečo ja? Nič zlé som neurobila. On ma nechal, zlomil moje srdce..A teraz keď s ním píšem, chcem byť odporná, lebo sa mi vybavujú tie jeho komentáriky k fotkám iného dievčaťa. Môj kamarát Martin hovorí, že až sa mi začne hnusiť, tak už to bude len dobré..Nechcem, aby sa mi hnusil, nechcem aby v živote trpel alebo čo, ale debil to je, bez komentára..Nespomenul si ani na moje stredajšie meniny..Tak naňho milo kašlem :))


Ale niekto iný si spomenul :)) Yumči moja malá zlatá úžasná :* Šla som včera zo školy domov a pri dverách, pri maminom kvetináči s kvetmi som našla balík. S mojou adresou (to viete, bola som mimo, mne všeobecne nechodí veľa pošty :D) a to písmo som okamžite spoznala :) Balík som potom rozbalila a našla tam knihu. Nie obyčajnú, ale takú, o ktorej sme sa s Yumi rozprávali, citovala mi z nej..a potom mi ju osudom kúpila k meninám :) Od dojatia som sa rozrevala, mňa také veci vždy dojmú, bolo to úžasné! Pamätám si, že v to ráno sa ma mama pýtala, či si spomenul každý koho mám rada, tak som smutne povedala, že napr. Yumi nie a potom takého prekvapenie :) Ako som si mohla myslieť, že zabudla?! Nakoniec mi dala ten najkrajší darček, pocit, že ma má niekto skutočne rád, že mám niekde tam v BA kamarátku, ktorá na mňa nezabudla. Ďakujem, mám ťa veľmi rada :)


Dnes večer chcem ísť von. Máme v našom meste rusínky festival. Hudba fuj, ale chcem ísť :D Je piatok, chcem sa zabaviť s kamarátkami, zatiaľ síce neviem kto sa uľútostí a vezme do partie aj mňa, ale dúfam, že niekto sa nájde :) Síce, nechce sa mi, najradšej by som trčala doma, ale viete čo? Doma nič nezažijete :)) Aj preto som skončila s pokecom. S azetom. S tým hnusným miestom, ktorý mi dal veľa a veľa zobral. Nikdy nezabudnem ako som sa tam deň pred 15tinami regla a tým spečatila osud, 9 mesiacov môjho života, ale je čas sa pohnúť ďalej :) Povedala som si, že až zas niekto príde do môjho života, tak to bude z očí do očí, nie cez klávesnicu :) A preto musím chodiť von :D
A ešte jedna vecička. Nepijdem. Ani kvapku som už nemala dlhšiu dobu. Nechcem, nepotrebujem. A aj sa lepším nebyť bitch, snažím sa nenadávať (hlavne nie po anglicky, to je môj najväčší problém :D)..
A mám niečo v pláne urobiť v mojej škole, aby tam niečo po mne ostalo, až v júni navždy odídem, ale o tom vám porozprávam až niekedy inokedy :)) Ďakujem tým, ktorí sa dostali až sem :)) Ďakujem ak ste toto prečítali a nemyslíte si, že som cvok (lebo som cvok :D).. Krásne sa mi majte :)

Dess Jún 2013

23. května 2013 v 17:14 | Jully |  O blogu

Sú to už dva mesiace čo som pridala nový dess. Viac ako dva mesiace od môjho rozchodu s Lukášom. Sú to 2 mesiace a 7 dní. A možno aj preto som nastavila nový dess, lebo už neležím rozbitá na kusy na zemi hliadiac na oblohu. Už stojím na nohách a síce sa dívam na oblohu, ale s úsmevom na perách. Je jar. Máj. Budú prázdniny. Ja mám vôkol seba ľudí, ktorí ma ľúbia a dokazujú mi to, tak prečo sa trápiť pre niekoho, kto ma neľúbi? Je taký obrázok, na ktorom je otvorená smska od Boha s textom: "Don't worry, I'm saving you for someone special!" So, I'm waiting :)) Btw..autora obrázku nemám, obrázok som čorkla z jednej FB skupiny..ale veľmi pekne mu ďakujem, myslím, že by to mohlo byť mottom každého blogu "every heart has a story to tell..and this is my story" :))

Saturday..so happy :) ..

11. května 2013 v 11:29 | Jully |  Môj denník
♥♥♥♥

Viete čo? Och, ráno som sa zobudila z krásneho sna :) Sníval sa mi jeden volejbalista, ktorého som včera spoznala :) Teda..začnem od začiatku :) Včerajšok bol fajn, v škole akadémia, poobede som presedela dlhú dobu na lavičke s kamarákou, usmievala som sa na každého, cítila som sa dobre, ale v podstate to bol obyčajný deň, obyčajný piatok..O pol osmej som sa stretla s mojou sesternicou na pešej zóne, že sa prejdeme tak do pol deviatej. Boli tam aj jej tri kamarátky, v podstate už aj moje a nevadí mi, že majú trinásť, som s nimi happy :) Tak sme sedeli na peške na lavičke a zrazu si vykračuje cez celú pešku banda chalanov, možno aj dvadsať ich tam bolo..prvé čo mi napadlo "jak vo filme", viete ten spomalený záber ako kračajú vpred sexoši alebo bojovníci, alebo kto :D Druhé čo "nie sú stadiaľ, to viem"..Prišli k nám, že "žabky" kde je tu nejaká dobrá pizzerka..Moje kamošky mimo, aj tiež, ale to za tie žabky, wtf?! V noci som si zisťovala vek, väčšina je ronaký ročník ako ja, akurát že ja vyzerám so svojou nízkou výškou a ksichtom na dvanásť a oni s ich 185cm na dobrých dvadsať :D Tak som im povedala, že tu blízko je jedna, že 5min. cesty, že doprava a rovno po ceste..a oni, že netrafia, či ich pôjdeme nasmerovať..No problema :D N,K,R,V (kamošky a sesterka) kráčali meter pred nimi zabraté do rozhovoru, ja vedľa chalanov :D Nechápem doteraz, čo to do mňa vošlo, že som s nimi kecala, ja hanblivá, ustráchaná Jully, som sa ich pýtala čo tu robia, odkiaľ sú, možno som kecala drísty a možno som im prišla trápna, neviem, ale proste..kecala som s chalanmi :)


V momente, keď mi bolo povedané, že sú z Humenného, och, krv sa mi rozhorela..Neviem prečo ja mám vždy také šťastie..Lukáš bol od Humenného..Totiž..ja som na Humenčanov mala vždy slabosť :D:D No a že tu prišli hrať MS žiakov vo volejbale :) Potom šli do tej pizzerky a my sme rozmýšľali, či ideme aj my..ja som hneď "why fucking not?" aj tak sa vrátia späť a už si nás nebudú pmätať..Tak sme šli na pizzu aj my a tajne ich sledovali..Tuším, že s takým jedným to bolo weird, pila som kolu, kukla naňho aj ona sa pozeral, odvrátila som sa, kuknem zas, zas sa pozeral :P A jeden mi ukradol stoličku, tak som si po ňu k nim pekne šla :D:D Dnes sme sa rozhodli, že sa pôjdeme kuknúť na ich zápas, zo zvedavosti, tak sa teším :) A tá moja sesterka si už polku dala do priateľov na FB, ale ja nechcem byť trápna :P A ak to zhrniem..bol to super večer, cítila som, že znova žijem, že môžem si život užívať, vychutnávať si takéto nečakané zážitky, že MOŽEM BYŤ ZNOVA ŠŤASTNÁ :) A aj keď to chvíľami bolo také že "och, keby ma videl L., keby žiarlil, že som obkolesená toľkými sexošmi, že sa niektorí usmiali, keby bol vedel" v konečnom dôsledku som bola šťastná za tie chvíle..A ten sen? :) Bol tam taký jeden, on so mnou kecal, volá sa Jakub :) V tom sne so mnou chodil do školy a proste, niečo ho vzalo a tak som prišla k nemu a objala ho a tá chvíľa v tom sne bola magická, taká...nežná, krehká ako bublina :) A keď som hľadela v tom sne na toho Jakuba, cítila som akýsi cit..nehu?? Nechcem klamať samú seba, stále ľúbim Lukáša a navždy kdesi bude vo mne, on ako súčasť mňa, a nejaký Jakub je akurát tak pobláznenie a ani toľko, lebo v pondelok odídu a ja zabudnem..Teda, spomienka ostane, city odídu a bude znova všetko rovnaké..Alebo nie, nie rovnaké, lebo už budem vedieť, že dokážem si znova užívať život, mladosť..hoc ešte chvíľu to bude také to "keby ma videl.." :P ale nie nadlho!! :))

S leukoplastom na srdci, so zaschnutými slzami na lícach..po svojej ceste ďalej..

9. května 2013 v 15:02 | Jully |  Môj denník

Vedela som, že táto chvíľa raz príde, nečakala som ju tak skoro, ale je tu a ja trpím ako zviera, znova, tak veľmi, je to horšie ako fyzická bolesť, ako čokoľvek čo som kedy zažila. Keby len tušil, koľko som preňho trpela a trpím, keby len 0,01% mojej bolesti okúsil.. Včera som písala jednej dušičke, že cítim, že buď sa zaľúbil do inej, chce inú alebo už ju má..myslela som si, že som len paranoická, ale ono to dnes nadobudlo reálne obrysy..Nikdy nezabudnem na moment, keď som uvidela ten komentár pri jej fotke..nikdy "buď tak dobrá a prileť ku mne moje malé"..Lebo o sebe napísala ako o anjelovi..Ja som bola jeho anjelik, jeho malinké tvrdohlavé..Možno spolu nie sú, no chce ju a to stačí..Poslednýkrát pre neho roním slzy..dala som mu všetko čo som mala..vykradol moju dušu, zabil všetko to dobré, pošliapal po mojom srdci, no ja vstávam zo zeme..Necítim hnev, ľutujem ho, lebo nikdy nezistí aké to je milovať tak ako som ho milovala ja..a viete čo? Jedného dňa sa zas stretneme a ja sa mu zahľadím do očí a nebudem cítiť nič..Príde deň, keď sa zobudím a všetko to bude preč..Verím to, dúfam v to, cítim to..Možno to nebude hneď, ale raz určite a ja sa usmejem a pred sebou uvidím stáť JEHO, toho, ktorý ma bude skutočne milovať...



Neviem či je deň alebo noc
Či idem dobre alebo zle
Som znovu sám, som bez priateľa
Neviem či som ešte nažive
Strácam svoju myseľ
Budem znovu padať, budem stáť s bolesťou
Keď ma život prekvapí
Budem len zatvárať oči,
nechám to tak
Keď mi život berie všetky sny
Je ťažké nájsť cestu,
Silu pokračovať
Ale cítim, že tieto slzy ma robia silnejším,
Všetko sa mení na sivé,
Iba čakám na zajtrajšok, hey
Musím nájsť sám seba,
Musím rozbiť tú škrupinu,
Pretože to nechcem nechať ma stiahnuť dole
Nechcem nosiť toto škaredé zamračenie
Začnem znovu
Verím, že môžem
Keď ma život prekvapí
Nemôžem len zavrieť oči
Nemôžem to nechať tak
Pretože som dosť silný, aby som bojoval
Viem, čo je správne alebo nesprávne
A nájdem cestu
Jedného dňa, jedného dňa..


*hoc si to nikdy neprečíta, lebo tu nechodí, ale jedno veľké ďakujem Maťko,
môj veľký brat, za všetko, aj za to, že si mi poslal túto pieseň ♥*

Masochista..

7. května 2013 v 14:40 | Jully |  Môj denník

"Všetko bude v poriadku..Ale nie dnes..ani zajtra.. "


"Širšie je masochizmus aj vlastnosť, keď jednotlivec znáša bolesť, ktorej sa môže vyhnúť, alebo sám trýznenie v živote vyhľadáva." Píše naša Pani Wikipedia..Viete čo? Nie som v pohode. Nie som. Uvedomila som si to túto noc. Zobudila som sa asi o 4 ráno stískajúc mobil v rukách. Prihlásila som sa na FB, že veď už musel odpísať, od nedele..Nič. Zaspala som spôsobom, ktorým zaspávam často, zavreté oči, vyhladená tvár, len spod viečok sa rinú slzy. Minulý článok som písala, že napísal to posraté ahoj, načo ho k*rva písal, keď moju odpoveď už 3.deň ignoruje? Bol tam, niekoľkokrát, zelená bodka svietila akoby bola z jedu a on to ani neotvoril...
Nechápem prečo sa tvárim, že som okej, keď nie som..Prečo niekomu radím, že to bude ok, keď sama som v r*ti? Tak klamem aj Maťa (môj netový brat), píšeme si, on hovorí ako sa pobláznil do Mišky, ako ju ľúbi, že sa zaľúbil cez net a aj ona doňho, že jej kúpi ruže, že ju ľúbi tak a tak..a ja píšem, aká som šťastná aj zaňho, že sa teším..a doma, za monitorom mi slzy stekajú po tvári, pripomína mi to naše prvé dva mesiace s Lukášom, proste ako aj on mňa takto ľúbil a potom ho to prešlo..Bože, ryje mi to do mojich rán, ktoré fungujú na princípe vytvorenia jemnej chrasty, že je to o.k., a potom bolestivého strhnutia.. Ja neviem čo mám robiť..Nedokážem nepozerať na nete či tam je, nedokážem nečítať statusy, nedokážem si s ním nepísať, lebo ho mám aspoň ako kamaráta..Neviem prečo ale nejaká moja časť sa nedokáže pohnúť ďalej, nechce, nemôže, je jedno koľko citátov si prečítam, koľko ľudí mi povie, že to bude fajn, že zabudnem, že príde niekto iný, že sa to stáva, nedokážem zabudnúť..Chýba mi. On, jeho debilná povaha, jeho blbý smiech, jeho ranné smsky..Chýba mi pocit, že ma niekto miluje..
Občas zažijem šťastnú chvíľu, ale tiež je to o tom "keby som mu to mohla povedať, toto by ho rozosmialo, keby videl ako sa smejem"..nedokážem ho dostať ani z hlavy ani zo srdca, hoc občas to veľmi hlboko potlačím a fungujem..Ako robot, ktorému ukradli životne dôležité súčiastky..


Nechcem takto trpieť, nechcem prichádzať domov zo školy a namiešať si kolu s vodkou..Nechcem byť niekým, kým som opovrhovala a kým som sa stala kvôli nemu..A on to ani nevie, že zničil tak krehkú dušu, že zo mňa spravil žijúcu trosku..
Keď tak niekedy ho vidím na tom nete a viem, že si píše s inými babami cítim hnev, zlosť, bolesť, možno aj nenávisť, no i tak ho mám stále rada..Prečo? Lebo bol prvý? Viete, ja keď niečo cítim, tak ozajstne, hlboko, aj láska k nemu bola hlboká..a silná, a skutočná..A dala by som čokoľvek zato, aby ma chcel späť, aby ma znova ľúbil, aby bol znova november 2012 a my sme boli zaľúbený párik, aby to znova bolo rovnaké.. Ale už nebude a ja neviem ako sa s tým vnútri zmieriť, aby to nebolo v pohode iba občas, ale už navždy.. Nechcem plakať pri písaní tohto článku, chcem nájsť znova vnútorný pokoj, zmysel, pre ktorý budem ráno vstávať, niečo pre čo sa budem usmievať, niečo, pre čo budem žiť..Chcem byť znova šťastná..

Btw..nemusíte ani komentovať, viem, že takéto drísty sa komentuju veľmi ťažko, ja len..musela som sa vykecať :(


I don't care...

5. května 2013 v 13:42 | Jully |  Môj pohľad na svet

Bola som v kostole, prišla som domov, zbehla som na net..narazila som na jeho profil, kde v sekcii "o mne" mal cigaretu a prostredník, a napísané, jak má všetko v pi*i apod..a potom som si našla správu, z noci, napísal mi sladké sníčky, ja "aj ja tebe"..a dnes ráno tam bolo "ahoj a smajlík"..zvláštne, inokedy by nenapísal nič, aby komunikácia pokračovala..A nehodilo by sa to ani na machra čo je nad vecou, byť milý k svojej ex...Viete, už som veľakrát na svoju osobu počula, že vidím v ľuďoch len to dobré a je to pravda. Myslím. Toľkokrát mi Lukáš ublížil, povedal mi príšerne veci, nadávky, zlomil mi srdce..Chcela som ho neznášať, chcela..Viem o ňom nepekné veci, zlé, občas sa správa ako egoistický nwm čo, ale stále ho mám rada. Stále si myslím, že je to dobrý človek, že tam v hĺbke je to dobráčisko.
A možno je to tým, že som ho videla v zlé chvíle, keď bol zraniteľný. Možno preto, že mi ukázal časť seba, ukázal mi jeho veselú láskavú časť. A potom to zas zavrel. Nepripúšťa si ľudí k telu, on od ľudí uteká. Asi. A keď som videla dnes tie somariny, a keď občas čítam tie statusy, jak sa zas schľastal, nadávky, blbosti, proste, možno taký je, nepoznala som ho až tak dobre, možno si myslím sprostosti, možno mi vkuse klamal a skvelo sa pretvaroval (lebo to občas robil), neviem, netuším, ale ja si myslím, že niečo z tých kecí je strašná pretvárka, že tým, že fajčí, pije, pi*uje a správa sa jak kretén je len jeho obrana, pred svetom, pred bolesťou, pred sklamaním. Lebo trpel a vie ako to bolí.


Musím sa priznať, tiež som sa príšerne zmenila. Už nie som to nevinné zlaté dievčatko, možno navonok, ale inač som aj poriadna mrcha. Veľa som si odplakala, odsmútila a potom prišlo obdobie, keď som si povedala, že vys*ať sa na všetko bude to najlepšie, že predstierať jak som nad vecou bude cool, že sama tomu uverím. Trošku to pravda je, trošku to pomohlo, trošku pomohlo motať sa po nociach vonku, dať si štamperlíka, zahrešiť si, rozkrikovať sa, hovoriť čo si myslím a kašľať na názory iných či školu. Vždy som chcela byť dobrým človekom, aby o mne nemohli ľudia povedať zlého slova, ale byť dobrým je ťažké, cítiť, vnímať, pripúšťať si k telu je ťažké!! A potom to už neznesiete, byť citlivým a zraniteľným a vypnete to..a stane sa z vás čiastočná bitch, ako zo mňa, niečo čím som opovrhovala, ale nejako mi je to jedno a viete prečo? Lebo to nebolí, lebo je to potom ľahšie, všetko je ľahšie..Pozeráte The Vampire Diaries?? Tak viete, že Elena si vypla svoju ľudskosť, to upíri robia, dokážu to, vypnúť emócie a potom vyciciavať svoje obete bez ľútosti, viny. A dokážeme to aj my, ľudia. Vypnúť emócie a nasadiť mód "I don't care", aby nám svet neublížil..

Day 09 : How you hope your future will be like...

1. května 2013 v 11:55 | Jully |  30 Days Challenge
"Deň 9: Aká dúfaš, že bude tvoja budúcnosť."


Ja už nedúfam, maximálne snívam, akú ju chcem..Tu som o tom písala tiež..Proste, čo si pre mňa Pánbožko a osud pripravili, to príjmem a budem to akceptovať, lebo si myslím, že nech sa stane čokoľvek zlé alebo dobré, tak tak to má byť. A keď dúfate a myslíte si, že áno, tak to bude, lebo po tom tak tužím a predstavujete si to, tak až sa to pokašle veľmi to bolí. Radšej nedúfať a potom získať, ako dúfať a nedostať nič :P
A tiež..ja nedúfam, že aká moja budúcnosť bude, ja dúfam, že moja buducnosť prosto BUDE, že ma niečo ešte čaká, snáď veľa vecí, to je podstatné :)