Duben 2013

Yeah, I am okay..

29. dubna 2013 v 18:21 | Jully |  Môj denník

Hi, my dear friends :)) Po ďalšej pauze sa k vám znova vraciam, myslela som si, že budem pridávať častejšie, nuž, nevyšlo to :D :P Nevadí..tie moje hovadiny stačí čítať aj tak len raz za čas..a človek má dosť :P Takže, novinka v mojom živote? Dnes, oficiálne 29.4.2013 mi prišlo oznámenie o priatie na Gymnázium D.K. :)) Takže je to potvrdené, už len ísť na zápis, ale to si ešte počkám, kedže sa majú písať prijímačky..aha, hej no, bola som prijata podľa §65 ods. 6 Zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní :P Čiže, som získala na monitore z oboch predmetov viac ako 90%, presnejšie 92% zo slovenčiny a 95% z matematiky..Dodnes nechápem, ako sa mi toto podarilo :D:D ale jak som videla tie výsledky..doslova som skákala meter päťdesiat :D A hoc som vedela, že ma musia kvázi prijať, aj tak som dnes mala také motýle v bruchu, keď to prišlo..také to vzrušenie, že príde niečo nové :)



Čo sa týka "toho"..tak som asi okey..asi :P Ja neviem, asi je to tým, že si píšeme, takže s ním mám aký taký kontakt. Proste ten pocit, keď mu na FB odpíšete a hoc je offline, tak uvidíte "videné xx:yy" a ako vám hneď odpíše a je proste milý alebo v noci, keď je pripitý tak napíše nejakú úchylnučkú smsku..Nwm čo sme..chceme sa stretnúť, nwm aké to bude, či divné alebo ako za starých čias a či sa vôbec stretneme, lebo on ide preč a na mňa čosi lezie a možno ma mama nepustí..Viete, už to nebolí ako predtým, už je to "fine"..Ale tie prvé chvíle po rozchode, nikdy tú bolesť znova nechcem zažiť, už nie..A čo cítim teraz? Neviem to identifikovať, záleží mi na ňom, chýba mi jeho úsmev či objatie, možno trošku dúfam, že raz, my dvaja blázni, ktorí keď boli spolu mali všetko, že možno raz znova... ale už sa netrápim, aspoň sa snažím..Dokážem žiť a smiať sa :) A či by ma chcel on späť? Nemyslím, max. ako kamarátku s výhodami..on nie je debil a ani ja, nefungovalo by to ani teraz, neexistuje aby normálne fungoval vzťah, kde sa dvaja vidia 6 hodín mesačne..Hoc ho stále ľúbim..
Viete, ešte trošku času, ešte trošku radosti, ešte trošku zmierenia možno skutočne budem úplne fine..Ešte a little bit longer..Nebude to nikdy rovnaké ako keď som ho nepoznala, ale môže to byť lepšie :) A stále ho mám ako skvelého kamaráta a funguje to, žiadne trapné chvíle čo napísať, žiadne slepé uličky..proste si píšeme a vtipkujeme, akoby sa nikdy nič nestalo :) A nestalo..stávajú sa aj horšie veci :P Je pravda, že toto teraz znie úžasne optimisticky, až to znie neúprimne, ale teraz to tak cítim..Yop, niekedy v noci si poplačem, ale už to dokážem zatlačiť do sebe, potlačiť to smutné, možno to raz znova vypukne v plnej sile, možno keď si nájde niekoho nového, možno, možno, možno...ale jedno som sa od toho rozchodu naučila, že neriešiť a nechať veci plynúť je tá najlepšia možnosť, lebo "i think a lot and then i'm sad" :/


But I'm not lost
I'm not gone
I haven't forgot


Čoskoro sa ozvem, lásky moje, je toho mnoho čo by som tu chcela pridať :) A ak by ste mohli, tak tak v duchu sa "pomodlite", aby to čo na mňa lezie zaliezlo niekam a dalo mi pokoj, lebo teraz chorá nemôžem a nechcem byť :/

See you soon, my beautiful friends :-*