Březen 2013

Day 08 : A moment you felt the most satisfied with your life..

29. března 2013 v 15:24 | Jully |  30 Days Challenge
"Deň 8. : Moment, keď si sa cítila najspokojnejšia vo svojom živote.."


Hh..a dá sa o tomto písať bez toho, aby som nespomenula Lukáša? Nedá..Ale budem o tom písať..viac bolí držať to v sebe, ako o tom písať..Takže..Najspokojnejšia som bola vždy v jeho náručí. Na každom našom stretnutí, keď som si zložila hlavu na jeho hruď a on ma objal. V tichosti, v láske sme takto boli. V jednej dedinke ešte na začiatku nášho vzťahu sme takto sedeli na zastávke. V ten deň som klamala, že idem s kamarátkami a bola som s ním. Spokojná, slnko svietilo. Milovala som chvíle s ním. Aj on bol vtedy šťastný. To mi vravel aj pri rozchode. Vždy sa na mňa tešil a keď bol so mnou bol šťastný, len keď odchádzal to vždy zmizlo..Irónia najmä preto, že sme sa videli max. 2x do mesiaca..Spokojná som vždy bola, keď mi napísal smsku na dobrú nôcku, šiel si ľahnúť aj on aj ja..ležala som, usmievala sa, myslela naňho a zaspávala..A keď odmyslíme všeobecne JEHO..tak spokojná som vždy, keď spím..keď si ľahnem s čokoládou a dobrým filmom a nič ma netrápi, na nič sa nemusím sústrediť..alebo keď kráčam po meste s emepetrojkou v ušiach, dívam sa navôkol, vnímam svet bez ponáhľania sa niekam..Bohužiaľ, posledných 7 mesiacov, som nič, žiadnu činnosť som nemohla robiť bez rozmýšľania nad ním..a nie je tomu inak ani teraz..A všeobecne či som so svojim životom spokojná za to aký je? Nie, neviem.. Akože chcela by som žiť v inom meste, mať aspoň 18, mať inú povahu, mať späť Lukáša, mať skutočné kamarátky atď. atď..ale mám strechu nad hlavou, rodičov, mám čo jesť aj čo si obliecť, nemôžem sa na takéto veci sťažovať..a tak sa mi natíska otázka: "čo je vlastne spokojnosť??" Ale to je debata na iný článok...

Nothing like us..

29. března 2013 v 14:50 | Jully |  Hudba
*krásna skladba..toľko citov..*


Wonnie, láska, ďakujem :) Ďakujem, že som kvôli tebe spoznala túto pesničku, ďakujem :) Síce som sa pri prvom počutí rozplakala, kvôli zápave spomienok, klavíra a hlasu..Nevadí..Dnes som čítala, že "Nemyslite si, že môžete zabudnúť, je útopia veriť, že to dokážete. Ten koho ste milovali, bol dych pre vaše srdce. Môžete nenávdiieť, ľutovať, pohŕdať, ale vždy bude súčasťou obrázku vo vašom srdci. Zabúdajú iba ľudia, ktorí skutočne nemilovali.." A ja som ho milovala viac než seba, viac než celý svoj život..a aj keď by som najradšej zabudla, vypla ho v mojom mozgu, aby som o ňom prestala hovoriť a myslieť naňho..Nepôjde to, nie teraz..Tak sa s tým zmierujem :/ Láska k nemu zo mňa spravila iného človeka..A nič nebude ako vo chvíľach, keď som bola s ním..Ako tá pesnička..Hovorili nám, že sme zlatí, zamilovaní, že nám to vydrží..nevydržalo...Asi to tak malo všetko byť. Dnes to už viem. Malo sa to takto stať..No už s nikým to nebude ako s NÍM..

Dess apríl 2013

29. března 2013 v 13:44 | Jully |  O blogu

Po 3 mesiacoch prišlo aj na nový dizajn :) Pamätáte ten predtým? Písala som o ňom, že odzrkadľuje moje vnútorné rozpoloženie..Tento robí to isté. Autorka to pomenovala ako "touch the sky"..jj, aj ja sa chcem dotknúť svojej oblohy, ale keď sa na obrázok pozriete..obloha je "rozbitá"..Moja duša je tiež vo fáze totálneho rozbitia, stráty chuti snívať..no chcem snívať opäť. A tak malými krôčikmi sa vraciam do svojho života. Dnes sú to presne 2 týždne od toho rozchodu..a mne to príde ako pred sto rokmi. Mám teraz takú terapiu, vraciam sa k veciam, ktoré som robila pred ním. Blog, knihy, filmy..Proste len toto, žiaden on..facebook či pokec. Nebudem. Tieto sviatky tam nepôjdem. Už včera v noci som mala zlú chvíľu..a už ich viac nechcem mať :/
Btw..autorke ďakujem za jej famóznu tvorbu...http://oo-rein-oo.deviantart.com/...

My love..goodbye..

26. března 2013 v 15:34 | Jully |  Môj denník
"Prvá láska je los, ktorý nevyhráva, no navždy si pamätáš jeho číslo."

"Ako často musí človek zadržať slzu. Ako často musí prehltnúť nevyslovené slová. Ako často si musí zakryť oči.. Ako často sa nadýchnuť sviežeho vzduchu po daždi.
A ako často musí zahnať zo svojho vnútra smutnú spomienku, aby ďalej dokázal kráčať cestou, po ktorej začal ísť."

"Je len jedna cesta za šťastím a to prestať sa trápiť nad tým, čo je mimo našu moc.."

"Stretnúť toho správneho človeka je vždy ťažké. No niekedy je ťažšie zabudnúť na nesprávnu osobu.."


Ahojte :( Už je to 10 dní čo sme sa s Lukášom rozišli..A už je to snáď miliontý krát čo to niekomu hovorím a spovedám sa. No nie, tu nechcem riešiť prečo. Respektíve..nwm, proste sme sa rozišli, lebo ma prestal ľúbiť. Aaa..tá bolesť. Strašná bolesť, ktorú som cítila prvé dva dni. Akoby sa vo mne všetko búrilo, lámalo, kričalo, akoby som umierala. Nejedla som, plakala som, umárala som sa, dookola som mlela to isté..Bolo to ťažké. Je ťažké priať, že človek, ktorého ste milovali a milujete, s ktorým ste si predstavovali budúcnosť..že vás opustil. A stále je to ťažké. Chcela som ho nenávidieť, je to ľahšie ako milovať, no nejde to. Nejde si len-tak zo dňa na deň odvyknúť od ranných sms, od bozkov, od všetkého..nestretávali sme sa často, nešlo to..no prišla som aj o to málo...o lásku..Sme kamaráti, píšeme si normálne, no je to ako rezať sa žiletkou. Je to krásne, uľaví sa vám na okamih máte pocit, že je všetko ok..a potom prídu rany a jazvy, výčitky, bolesť.. Viem, že sa Lukášovho tieňa takýmto spôsobom nikdy nezbavím, no nedokážem ho vymazať úplne zo svojho života..nedokážem! A tak tam je ako kamarát..bolí to, ale aspoň niečo ako nič.. A on? Žije, asi šťastne, viem, že sa už nevráti..Nikdy.. A ja? Prežívam. Usmeievam sa, neplačem, fungujem. Škola, doma, život. No vo vnútri mám dieru. Myslím naňho a rozprávam o ňom..stále, ako vždy. A občas sa mi zarosia oči a rýchlo musím dýchať. Bojím sa, že to bude ťažké a že len ťažko zabudnem..že nebudme môcť tak skoro ľúbiť iného..Lebo Lukáša milujem a nwm kedy to prejde..A či to raz prejde :( Urobila som v našom vzťahu mnoho chýb, ľutujem toho veľa..Vraví, že za to nemôžem..ale vždy sú na vine dvaja..Neľutujem, že som ho spoznala..naučil ma milovať..no tie spomienky..ako sme si na začiatku iba písali, ako som sa tešila na pokec na kamaráta..naša prvá pusa, ako prišiel na pohreb mojej babky..spomienky, spomienky, spomienky..mnohokrát sme sa prechádzali po meste kde žijem..a teraz nás všade vidím..minule som sa bola k večeru prejsť na takej lúke, kde sme boli..slnko vtedy svietilo, boli sme šťastní a zamilovaní..Ked som tam teraz prišla..bola tma, blato, bola som tam smutná a sama..Strašne to bolí, aj teraz revem ako taká krava..Všetci mi vravia, že to časom prejde..ale kedy????? Hmm..tak predsa mal pán horoskop pravdu..asi tu začnem častejšie chodiť sa vykecávať..začať žiť život aký som mala pred ním..ale už nikdy to nebude ako pred ním..