Prosinec 2012

Krásne Vianoce 2012...

24. prosince 2012 v 11:26 | Jully |  Len-tak v mojom živote
Krásne Vianoce, lásky, vy si to zaslúžite. Prajem Vám ten pocit, ktorý som zažívala štrnásť rokov. Keď si sadnete s rodinou za jeden stôl. Keď sa s nimi zasmejete, pomodlíte a úprimne sa tešíte. A tú chvíľu pod stromčekom, keď si rozbaľujete darčeky od svojich blízkych, dívate sa na ich tváre ako sa tešia z tých vašich a je vám jedno, čo v tej krabičke pred vami je, lebo si vážite tú chvíľu. A ten okamih, keď blikot svetielok na stromčeku zaplavia vašu dušu pokojom. A v telke ide Popoluška a vy papáte vianočné dobroty. A ste spokojní. Prajem Vám tento pocit, ale nezabudnite ani na to, že Vianoce sú aj kresťanským sviatkom, že sa vtedy narodil Spasiteľ.

Všimli ste si, že som napísala 14 rokova nie 15?? Presne, lebo tento rok to budem všetko robiť s totálnou nechuťou a s falošným úsmevom na tvári. Som mrcha?? Budiš. Ale posledné tri dni ma mama obchádza, ignoruje a keď neignoruje, je na mňa hnusná. Len preto, že som s Lukášom šla v piatok von. Viem dobre, že rodina je tu naveky a chalani prichádzajú a odchádzajú, viem, ale rodina je tu od toho, aby pochopila, podporila a NECHALA ma byť šťastnou. Tá moja mi moje šťastia zakazuje. Tak aká rodinná atmosféra?? Aké krásne Vianoce plné pohody a lásky?? Ako sa mám tešiť z nejakých sprostých darčekov, keď mi nedajú to najdôležitejšie a ešte ma odsudzujú a tvária sa, akoby som zradila rodinu, stala sa zo mňa drzá pubertiačka atď. atď. Všetko je teraz zle a všetko je to moja chyba, ja ničím tie krásne sviatky, veď áno, kopnite si je... Nech idú doprdele...Jediné čo, dobre sa napapám, popozerám rozprávky a zvyšok...nič.
A viete čo mi dal Môj Chlapček?? :D Dve knihy od Coelha. Ja viem, že KNIHY! Ale viete, ja si vážim, že si pamätal, keď som Coelha spomínala niekedy v septembri (!). Že si pamätal, že si veľmi chcem prečítať "Veronika sa rozhodla zomrieť". A veľmi si vážim, že si Veroniku prečítal, hoc za celý svoj život vraj prečítal len jednu knihu. Čítal ju, keď bol pracovne v Blave :) A taktiež si vážim, že sa nehanbil ísť v montérkach a celý špinavý od sádry do Panta Rhei. Dva dni za sebou :D Láska. Nedal mi zlatý prsteň, ale dal mi niečo krásne. Dal mi pocit, že mu na mne záleží, že ma počúva a je ochotný niečo urobiť...pre mňa. Dokonca mi sľúbil, že kvôli mne prestane fajčiť, ale to nemôžem žiadať, hoc je to krásne :) A viete ešte prečo tieto Vianoce nebudú ono?? Lebo mi on bude chýbať. Budem jesť rybu a budem si hovoriť, on je tam tiež, s rodinou a papá rybu, ale ja chcem, aby bol tu, chytil ma pod stolom za ruku a spoločne sme papali rybu alebo aby sme sa šli po našich rodinných večeriach spolu prejsť po zasneženom meste :( ...Som patetická, ALE také sú Vianoce!! :D Tak Šťastné a Veselé!!! :) A neodsudzujte ma, že som mrcha na Vianoce a som nevďačná, že mám úžasnu rodinu a len kvôli chalanovi ju rozbíjam. Možno, ale nepochopíte to zúfalstvo, kým to nezažijete všetko na vlastnej koži...Mám chuť hneď po večeri sa pohádať s nimi, zbaliť sa a utiecť...

Love...

19. prosince 2012 v 12:37 | Jully |  Len-tak v mojom živote
Vždy, keď vidím takéto obrázky už to nie je ako kedysi, že "pekné, to raz chcem zažiť", teraz je to o tom, že si spomeniem na neho. Môjho chlapčeka. Na Lukáša. Chýba mi, ale dnes už mi ide z Bratislavy domkov, tak ak Boh dá a moja mama tiež, tak sa v piatok vidíme :) Už sa neviem dočkať, až ho vystískam ♥


Sen ako pripomienka nikdy nemrtvého...

18. prosince 2012 v 12:09 | Jully |  Môj pohľad na svet
Ako dlho moja klávesnica nenapísala Tokio Hotel?? Dlho predlho. Ak by o nich nepísala na svojom blogu úžasna blogerka a moja kamarátka emma, tak ani neviem či ešte žijú, či sa nerozpadli, atď. Túto noc sa mi však s nimi snívalo. Bola som na ich koncerte. Taký dosť komorný koncert, trošku fanúšikov. Išla som akurát z jedného obchodíku, kde všetko bolo TH a zrazu som videla ako ide Bill po hale s psíkom a ide ho von venčiť.Len tak :D Tak som k nemu pribehla, že "Hi, Bill, I want to hug you." On sa len žiarivo usmial, tuho a priateľsky ma objal a šla som s ním, som sa pýtala ako sa má a omáčky. Potom došiel aj Tom, tak som kecala s Tomom. Koncert sa mi už nesníval, len toto :) Viete, naj bol ten okamih, keď som ho zbadala a spontánne som k nemu pribehla, že ho chcem objať.Už dávno nie som do nich pobláznená, ale stojím za nimi neustále a vždy budem :)


Zmenili ma. Mnoho mi dali. Dodnes, keď mi je najhoršie, si pustím Ich bin da. Len kvôli nim sa ešte "jakštakš" učím nemčinu :P Minule som ich neviem ani ako spomenula pred Lukášom a ten jeho pohľad :D Viem, že ako väčšina normálnych chalanov ich považovalo/považuje za buzerantov, možno aj preto potom zapotil "Mojko, a Biebera si nemala rada?" Hneď som mu vysvetlila, že aj Tokiákom môže ďakovať, že som aká som a že proste patria ku mne, môjmu detstvu. Kvôli nim som začala písať :) Takže, láska, neláska, frajer, nefrajer, Tokio Hotel sa zastanem vždy a pred všetkými :D :) A pointa tohto článku?? Neexistuje, len som zas chcela napísať, čo cítim a sama sebe pripomenúť, že pre mnohých sú už dávno mŕtvi, pre mňe nebudú nikdy...

Choroba...

17. prosince 2012 v 10:52 | Jully |  Môj denník
"Lekári predpisujú lieky, o ktorých vedia málo - proti chorobám, o ktorých vedia ešte menej - ľuďom, o ktorých stave nevedia vôbec nič." - Voltaire


Som tu, neviem akým zázrakom, ale som tu. Trpím, od štvrtka. Dusím sa, soplím, nevládzem. Bola som v piatok pri obvodnej, tak mám nádchu a niečo ako hnisavú angínu, jedno šťastie, že nemám teplotu, bo by som sa asi scvokla.
Mrzí ma, že som ochorela teraz, keď sa Lukáš vracia domov z Bratislavy. Posledné asi tri dni na tom nie sme dobre. Voláme si a je ticho, v hlave mám miliardu myšlienok a pritom neviem čo mu mám povedať. Buď sa rozprávame len také to "škola, práca, jedlo, ubytovňa" alebo si niečo vyčítame alebo sa bavíme o takých ťažkých temách ako budúcnosť a obaja sme potom smutní, ideme spať a ďalší deň sa tvárime, že akože nič a pritom to nehorázne visí vo vzduchu. Včera som ho sklamala istou vecou, nechcem riešiť akou. Prv bol sklamaný, potom o.k a nakoniec sa nahneval, bol chladný a nepríjemný a vymyslel mi trest či čo. Bolo mi príšerne. Aj teraz mi je príšerne. Telesne aj duševne. Že je všetko tak nahovno. Že mám blbý pocit na duši a chcela by som sa ísť vyspovedať v piatok, kvôli pocitu aj tomu koncu sveta, veď čo ak, ale som lenivá, spovede nemám rada a v piatok som plánovala stretko s Lukášom. Nwm, je mi proste ťažko na duši zo všetkého...A to stretko s Lukášom, už mám preňho darčeky na Vianoce (budú to tie najkrajšie, najzamilovanejšie a zároveň najsmutnejšie Vianoce v mojom živote). Také zlaté strúhadko - ježka, viete to my sme si raz robili žarty, že si kúpime ježka, tak to preto :D Potom som mu kúpila čierne potítko, na ktoré mu vyšijem meno a dátum, keď sme sa dali dohromady, lebo veľmo rád ho zabúda :D :P Kus gýč, ale nevadí. A ten tretí -- nôž :D Ja viem, viem, som bláznivá, ale aj k tomu sa viaže historka. To keď sme sa mali prvýkrát stretnúť a som sa bála, som mu napísala, že možno je psychopat a ja sa s ním idem stretnúť a on, že tak to aby som brala nôž, lebo že si chce odseknúť prsty na ruke, ale jemu mamina všetky nože schovala :D To vedel vždy, miesto ukľudnenie zapotil niečo také a ja som sa nebála :) Som zvedavá, čo dostanem ja :D Viete, dosť tými pochybami vtedy som ho zranila, lebo síce som mu to nepovedala tak kruto ako tuná na blogu to bolo napísané, ale vedel to a cítil a až keď som presviedčala jeho, že ho milujem, došlo mi, že seba už presviedčať nemusím, že ja predsa viem, že ho milujem...Doť chaos je tento článok, snáď z neho výjdete :D A to som sa nechcela rozpisovať :P A ešte, vo štvrtok bola tá okresná olympiáda, nwm, akým zázrakom som zas vyhrala, ale vyhrala. Škoda, že sa vôbec neteším ako minulý rok :/ A ozaj, máte skúsenosti s nakupovaním cez eBay?? :P
A lásky moje, niečo čo mi pomáha na moju chorú dušičku.. "Jedu domů po trati, jedu přes kopce. Za okny padá, padá sníh, budou Vánoce..." (pokračovanie tu :))

Spadni, aby si lietal 21.časť...

7. prosince 2012 v 17:52 | Jully |  Spadni, aby si lietal

To tu dlho nebolo, moja poviedka :P Nehnevajte sa, úplne na to zabúdam :) Asi vás poteším, sme tak v polke celého príbehu :D Niekedy si spomínam, ako som to písala, čo som cítila, ako som žila ich životy, ich lásku...a zrazu po roku od dopísania žijem vlastný príbeh. JuLIANY a Lukáša :) Tak nech sa vám číta pekne :)


December dess 2012...

5. prosince 2012 v 16:07 | Jully |  O blogu
Posledný dizajn v roku 2012. Mohol byť vianočný, ale taký je na každom druhom blogu a ja som chcela byť originálna :D A nielen to, prosto toto mi padlo do oka, toto ma teraz vystihuje, toto bude!! :D Je to dess pochmúrnejší, ale ten obrázok vyžaruje toľko tepla :) Lebo láska je krásna vec, je to droga, ktorá vás naučí lietať. Možno aj preto chcem takýto dess. Nie priamo "muci-puci, lovujem ťa", ale niečo čo by nepriamo ukazovalo na to v akom období života sa adminka nachádza. Zamilovaná.


Proste tento obrázok ma ako vždy čímsi uchvátil. Jednoduchý, nič na ňom nie je prehnané, no aj tak ma dušu a myšlienku :) Snáď sa vám bude páčiť a radi po ňom hodíte očkom vždy, keď naťukáte adresu môjho blogu. Človek, aby sa tešil hocakému dess čo tu je, kedže ich mením po dvoch mesiacoch a niekedy aj dlhšie :D Viete, keď sa o pár mesiacov budem dívať na dessy z roku 2012, pri tomto sa mi vybaví všetko, TO čo teraz prežívam...a za toto pripomenutie ďakujem evey90, autorke záhlavia. Ďakujem ♥ :)

Uf...a som tu!! ...

3. prosince 2012 v 15:07 | Jully |  Môj denník
Hi, blogers!! Stratená sestra sa k vám vracia...na päť minút. Čo mám nového?? Nwm, škola, Lukáš, Lukáš, Lukáš, Lu...škola :D V škole je to o držku, ale fakt panebože a dnes už sú výsvetky z KOMPARA. Z matematiky mám 65% a zo slovenčiny 84%. Mohlo to byť lepšie :D Ja viem, ja viem, skromná som :D Viete čo ma prekvapilo?? Že zo sloviny napísalo až 96,2% žiakov horšie test ako ja. To akože fakt?? Zvláštne a ... povzbudzujúce :D Zas idem na olympiádu zo sloviny. Školské kolo nebolo, len hups škola ma rovno posiela zas na okres a ja sa bojím. Minulý rok som skromne skúšala šťastie, teraz mám na chrbte väčšiu záťaž, viac očakávaní od seba aj ostatných, že to dám ako minulý rok. A ja nwm, či to dám. Ja slovenčinu neviem, len mám jazykovú logiku, teória, členenia, poučky...španielska dedina, ale veď ako by moja BFF Maťo (:D) povedal "Dajak bolo, dajak bude."

Teraz prejdeme nenápadne k Lukášovi :D Milujem ho ♥ Chcem s ním prežiť život. Viete, že má zelené oči?? Ako TEN Lukáš, ale viete, môj Lukáš je ešte geniálnejší :D Posledné dve noci spolu vždy telefonujeme do pol tretej rána a potom som ja alebo on úplne dead, lebo ráno skoro vstávame. Mama to už vie, no, to že chodím s Lukášom. Stalo sa to, čo som čakala. Zakázala mi ho, že som príliš mladá, mám si brať príklad zo sestry, ktorá frajera v takom veku nemala, že ma len chce chrániť, že sa so mnou rozíde a budem mať depky, budem trpieť, lebo budem na ňom naviazaná. Takže si smieme písať a môžme sa vidieť len raz za 1-2 mesiace. Ja viem, že ma fakt chce chrániť, ale keď mi to bdue zakazovať bude to horšie a ja som šťastná predsa teraz. Každý robíme omyly, trpíme...ale za SVOJE rozhodnutia. Keď jej to všetko vyčítam, vydiera ma otcom, lebo ten to nevie a ten by sa nes*al, ale rovno ma zabil a zakázal mi hocaký prístup na internet. A tak sme sa minule stretli potajme, viete však aké strašné to je?? Keď sa skrýame ako zločinci?? Keď ma chce chytiť za ruku, ale ja ho odstrčím, že "Prestaň, vieš, že nás môžu vidieť nesprávni ľudia, ktorí to rýchlejšie než Orange internet zvestujú mame." Ale čo už, zvládneme to ako minule Luky napísal "Láska hrochy prevára." :D :* A tak žijem. Sedím na nete, učím sa alebo snívam s otvorenými očami. Nikdy som nič takéto necítila. Zmenilo ma to, prebudilo to vo mne čertíka a trošičku zdvihlo sebavedomia a najmä, cítim sa byť milovanou, že niekomu na mne záleží, myslí na mňa a ľúbi ma :) Kiežby nám to vydržalo čo najdlhšie...Nevravím, život single baby bol ooooveľa jednoduchší, ale toto čo cítim teraz by som nevymenila za nič. A keď sme spolu cítim sa šťastná, spokojná, naplnená, akoby tá chvíľa bolo presne to, prečo som sa narodila a žijem...