Říjen 2012

Day 05: A time you thought about ending your own life ...

30. října 2012 v 17:28 | Jully |  30 Days Challenge
Deň 5. "Okamih v tvojom živote, keď si premýšľala nad samovraždou."


Teraz by som mala vyprávať o sebe, ale ja skôr chcem začať všeobecne. Myslím si, že každý z nás už nad samovraždou premýšľal, tí čo tvrdia nie, sú buď klamári alebo nikdy nemali depresiu. Nehvorím zas, že premýšľať znamená hneď premýšľať, že to urobím, skôr niečo vo význame "dokázal by som to teraz urobiť?". Ja nie. Trpela som hlbokými a chronickými depresiami, ale uznávam, som zbabelec si niečo urobiť, taktiež som však kresťanka a to mi v tom bráni. Najväčším kresťanským hriechom je vziať si úmyselne život, keď si to plánujete a chcete to urobiť vedome, pretože na to nemáte PRÁVO. Je to váš život, vaše telo, ale patrí Bohu. Z kresťanského hľadiska je to tak, ateisti, neviem, do ich "vyznania" či vyznania iných naboženstiev sa pliesť nechcem, teraz hovorím čisto o kresťanstve. Ja viem, teraz si myslíte, že aká som trápna s tým Bohom a ako omieľam to náboženstvo v tomto a aj v predchádzajúcom článku a vôbec taká svätá nie som, ja viem, priznávam, ale sú veci, v ktorých som 100% za názorom cirkvi. Nemáme právo si úmyselne vziať život - to je prvý dôvod a ten druhý je ešte krajší :) Sme tu pre niečo, a až to splníme, vtedy odídeme z tohto sveta a kým dýchame, žijeme, plníme tú úlohu. Vždy vravím, ako by si sa cítil, keby si si v pondelok vzial život a v stredu by sa ti splnil životný sen, ak by si to neurobil?? No, myslím, že by ste si trieskali hlavu o múr, ak by ste to vedeli :) A taktiež, aj keď je najhoršie a myslíte si, že život nemá zmysel, vždy ten zmysel tu je, možno skrytý a možno ho aj vidíte, len si to neuvedomujete... proste, vždy je pre čo žiť, a len si uvedomte, koľko ľudí chce žiť a čaká ich už len smrť...

Day 04: Your views on religion ...

27. října 2012 v 15:49 | Jully |  30 Days Challenge
Deň 4. "Tvoj názor na náboženstvo."


Začnem jednou myšlienkou z knihy od Paula Coelha (Brida) : "Verím, verím v Boha, vo svojho anjela strážcu, ktorý ma priviedol až sem a stále je pri mne. Neodkážem vysvetliť, aký je, viem však, že je tu nablízku. Nohu neudriem si o kameň." A tu by som mohla skončiť, pretože tieto tri vety presne vysthli aký je môj názor na náboženstvo. Som kresťanka, žijem tak. Je pravda ateizmus oslobodzuje, že môžte konať čo chcete, ale ten pocit, že niekto nad vami bdie a chce pre vás to najlepšie, že vám dal život a aj vám ho v pravý čas vezme, to je na nezaplatenie. Vždy, aj keď je najhoršie, viete, že vás ten JEDEN neopustil a že vás bez prestania počúva, že stráži vaše cesty a odpúšťa vám vaše chyby, s láskou a o ten pocit nikdy nechcem prísť. Je pravda, konám hriechy ako každý, ale snažím sa žiť správne, konať dobro, lebo raz, keď moja duša opustí tento svet, chcem ísť na to úžasne miesto zvané nebo. Možno ma fascinovali iné náboženstvá (a stále fasnicujú), ale svojho kresťanstva sa nikdy nevzdám. Som hrdá kresťanka a za Boha sa nehanbím. Niekedy je ťažké zdvihnúť tú ruku a uprostred mesta kde je najviac ľudí sa prežehnať pre krížom, ale nakoniec si vždy poviem "a čo, oni ma nepoznajú, nech ma súdia, ja to robím pre NEHO, lebo ma miluje a len on jediný vidí do môjho srdca, a až sa naplní môj čas, ja sa postavím pred neho so svojou knihou života, nie oni"...

Day 03: Your views on drugs and alcohol...

25. října 2012 v 17:35 | Jully |  30 Days Challenge
Deň 3. "Tvoj názor na drogy a alkohol."


Neviem kde začať. Som proti. Je to hnusné, nepotrebujeme to a len sa tým ničíme. Ďakujem Bohu, že som zvládla prečítať tie strašné knihy o drogovo zavislých ľuďoch (Radek John - Memento, Christiane F. - My deti zo stanice Zoo, Tatiana Melasová - Tovar...). Boli to ťažké a až hororové diela. Bojovala som s chuťou zavrieť knihu a už sa k tomu nevracať, lebo tie popisy, tie pocity, to bolo pre mňa ako zdravého nezávislého človeka silná káva, ale som rada, že som to vydražala a fakt mi to niečo dalo. NIKDY!! Drogy sú tým najhorším spôsobom ako si zničiť život. Nikdy už nebude ako predtým, stane sa z vás troska, ktorá prestane premýšľať v momente, keď dostane abstinenčné príznaky. (Raz som písala článok o besede čo sme mali v škole, ak by ste chceli -- link. ) A je smutné, že je taká doba, že si z toho ľudia robia srandu. Je smutné, keď trinásťročný chalan nosí tričko s mottom "Po tráve sa nechodí, po tráve sa smeje." A vedľa toho list marihuany. Je to smutné, neviem čo viac dodať.

A alkohol?? Téma sáma o sebe. Minule sa ma jedna baba spýtala koľkokrát som už bola ožratá a ja som na ňu kukala ako teľa na nové vráta. "Nikdy," odvetila som a ona na to začala rozprávať koľkokrát bola opitá ona. Nehorázne a nehorázne je, že takéto baby sú na vrchných priečkach v chalanskom myslení. Ľahké tínedžerky s prepitým mozgom už v štvrnástich. Neviem kam ta doba speje. Raj to asi nebude, skôr záhuba v našom prípade. A nikto to už ani nerieši. Moja sesterncia mi hovorila príhodu, keď pri jednej základnej škole v našom meste bola "piatková pijatika" a došli policajti s tým, či by nemohli ísť piť niekam inam. Prosím?! Mne sa v triede smejú, že mníška a ja vravím "Lepšie ako byť ku*va". Alkohol už dávno nie je frajerina a dá sa zabávať aj bez neho. Nehovorím, nie som svätá, ako decko som často chutnala všelijaké "vodičky" zo štamperlíkov na rodinných oslavách. Na jazyk, nie tak, že vypijem celú fľašu a budem grcať na verejných priestranstvách. Dám si Radler, dám, ale nie vodku, malinku, hrušku, becherovku a ešte všetko dohromady, aby bola sranda. Načo?? Nemienim začať piť ani keď budem plnoletá. Teraz by sa mi polovica ľudstva vysmiala, že šak ty ešte zmeníš názor, ale ja ho meniť nechcem. Nehcutí mi to, vymýva to mozgy a vynaložím aj tie posledné sily, aby som si tento názor naveky uchovala. Lebo tu ide o mňa, moje telo, načo ho bezdôvodne ničiť?!

Day 02: Where you'd like to be in 10 years?? ...

23. října 2012 v 14:45 | Jully |  30 Days Challenge
Day 2. "Kde by si chcel/a byť o 10 rokov..."


Pánboh vie, kde ja o desať rokov budem. Možno tehotná pod mostom alebo tri metre pod zemou. V tom lepšom prípade budem končiť o desať rokov vysokú školu. Netuším zatiaľ akú, ale bude to buď psychológia alebo masmédia. Počítam však aj s tým, že na výšku nepôjdem a v dvadsiatke sa vydám. Neviem. Nemám jasnú predstavu čo bude o desať rokov, o dvadsať áno ( to chcem mať domček, manžela - milujúceho robotníka a dve alebo tri utešené detičky, a budem písať), ale čo bude o desať rokov fakt neviem. Nemám jasnú predstavu a to je asi aj lepšie, nebudem sklamaná. Možno budem akurát vtedy cestovať. Budem posielať pohľadnice z Fínska či Japonska. Ja neviem. Možno sa budem pasovať s niečím o čom teraz ani len nepremýšľam. Viete, je doba, keď je ťažko povedať, čo bude zajtra nieto o rok, päť či desať rokov. A preto len viem, že ako bude, bude. Hlavné je, aby som bola zdravá a šťastná a je JEDNO, čo, kde, s kým budem robiť...A verím, že budem dostatočne silná zvládnuť všetučko všetko čo ma o tých desať rokov (a po celý život) čaká :))

Day 01: Your current relationship, if single discuss how single life is...

22. října 2012 v 14:59 | Jully |  30 Days Challenge
Deň 1. : "Tvoj súčasný vzťah, ak si nezadaný/á píš o tom, aké je to byť single..."


Neviem čo považujete za vzťah :D Dá sa povedať, že stále sa hrdím statusom "single", ale len tak naoko. Aj keď s Lukášom oficiálne nie sme spolu, obaja to cítime tak, že spolu sme. Nevídame sa často, takže tu sa o nejakom vodení za ručičky nedá hovoriť, ale to ako si píšeme...akoby sme boli spolu :))
Luky je moja prvá ozajsná láska. Inač všetko boli platonické lásky do celebrít a potom pár do skutočných chalanov, ale do takých "z diaľky". Viete, vždy som odsudzovala moje spolužiačky, ktoré sa už v trinástich oblizovali s frajermi, len sa rozchádzali a schádzali, prisahala som si, že ja taká nikdy nebudem. Nikdy sa nerachnem a nebudem sa správať ako pojašená krava. Ups. Nemala som to zakríknuť. Lebo teraz mám pätnásť (o nič viac ako trinásť, o živote a láske viem stále hovno) a preplo mi. Zrazu sa zo mňa stala ta uslintaná divná bytosť, ktorá si kreslí srdiečka po zošite. A ja taká nechcem byť, chcem byť opäť stará, chladná Jully, ktorá žiadne pubertaicke romániky neuznáva, a ktorá si post single užívala (byť single je úžasné, aspoň ja som to tak vnímala) ale pomôžem si?? Viem, že takýto vzťah nemal/nemá/nebude ma perspektívu. Mama vraví, že žiaden vzťah pred ukončením výšky nemá význam. Že sa mám viazať až po tom, čo skončím výšku...možno má pravdu, ale aj tak je šialená...Nemilovať a nebyť milovanou do dvadsaťpäťky?? Fú, dobre no, ak si tak myslí. Ja to asi nedám, ale zas nemienim mať tridsiatich frajerov, taká nikdy nechcem byť a toto fakt také nikdy nebude... Len niekedy srdcu nerozkážete. Neviem, možno aj Luky je len ďalší šalenizmus, ale ja ho mám rada ako celok, s jeho chybami, povahou, nie pre majetky či výzor, a uňho je to rovnako. My keď sme si začali písať, tak sme sa len hádali a hádali, a nadávali sme si a ani neviem ako došiel zlom. Ako vo filme :D :D Možno aj to je moja chyba, život beriem ako rozprávku, "princ našiel svoju princeznú a žili šťastne až do smrti"...dnes sú však vzťahy fakt o niečom inom. Len ja to beriem tak naivne, že on je ten princ (že spolu proste musím ostať naveky!! jasné, naivná detská láska, asi)...som hlúpa...A toto ukončím asi tak, že som slobodná, ale zaľúbená :))

30 Days Challenge. Here we go...

21. října 2012 v 21:22 | Jully |  30 Days Challenge
Nikdy som v podstate tým "challenge-om" nerozumela :D Že na jakú chmaru to vlastne je :D Ale pred pár dňami som si všimla jednu a tú istú challenge u Lu a Wonnie a páči sa mi. Tak ak ma baby nezabijú, začnem ju robiť aj ja :D Viete, že ja som taká úvahová, pripečená osôbka, ktorá rada veľa píše a hlavne omáááčky o všetkom možnom aj nemôžnom :D Takže táto challenge bola stvorená práve pre mňa, len vy zlatká moje, chuderky, to budete musieť čítať, ale prežijete, snáď... a keď nie...smola :D Btw. v celom článku je obrázok, deň po dni, po anglicky, ale vy ste šikovné, si to preložíte samé :D

Život ide ďalej...

17. října 2012 v 16:21 | Jully |  Citáty

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Vždy som to bola JA, čo mala depresie, upadala do letargie, melancholie...počúvala som balady a ľutovala som sa, najmä v jeseni, keď veľa pršalo a svet bol pod mrakom...a zrazu, som iná...Zmena nastala niekedy po mojej pätnástke, stala som sa silnejšou a šialenejšou. Teraz sa ľudia utiekajú ku mne, že majú depku, nebaví ich život, že by najradšej ani nežili a ja mám chuť im otrieskať hlavy o múr, lebo viem, že takýmito bezvýznamnými drístami som si JA zabila niekoľko mesiacov svojho života a oni to robia teraz sebe, a nevidia to. A už nikdy taká nechcem byť, chcem byť len stále veselá a nad vecou a ak mám byť smutná, tak fakt len kvôli veciam čo za to stoja, a ktoré by ma mali trápiť, nie somariny. Veď sme mladí, zdraví, pekní a šikovní s budúcnosťou pred sebou!!! A preto aj ja teraz robím to čo cítim, ak mám chuť v ponožkách v triede, tancovať na gangnam style, tak to urobím. Ak mám chuť ísť po obrubníku s rozpaženými rukami a skúšať, ako dlho udržím rovnováhu, urobím to. Ak mám chuť ísť po pešej zóne a vysvepovavať si Iné Kafe, urobím to, lebo pohľady ostatných mi môžu byť ukradnuté, lebo ja si chcem život užívať....Nie, nezačala som ani piť, ani fajčiť, ani nadávať, takéto užívanie si života stále neuznávam, som to stále JA, len som sa naučila užívať si život tými MOJIMI drobnosťami, keď nepremýšľam, ale robím čo cítim, aj keď sú to hlúposti a staré babky či moji spolužiaci na mňa hnusne zazerajú, veď čo, nech zazerajú, je to môj život a ja ho chcem žiť a nie prežiť.....

Smej sa, keď môžeš.
Ospravedľňuj sa, keď by si mal a nechaj plávať veci, ktoré nemôžeš zmeniť.
Miluj hlboko a a odpúšťaj rýchlo.
A nebuď smutný, pretože život je veľmi krátky na to byť nešťastný.
Ľudia sa menia a veci sa kazia, ale vždy si pamätaj - ŽIVOT IDE ĎALEJ!!

Spadni, aby si lietal 20.časť...

17. října 2012 v 15:55 | Jully |  Spadni, aby si lietal

Jaj, okrúhle číslo tu máme :)) A po mesiaci a pol tu máte aj ďalšiu časť Lianinho a Lukášovho života. Vtipné je, že keď som to písala, túžila som aj ja stretnúť takého "môjho Lukáša" a zrazu mám dvoch. Jeden je môj úžasný kamarát a do toho druhého som pubertiacky rachnutá :D ...Je to irónia, ale mne sa páči :D No musím priznať, ani jeden z tých "mojich" Lukášov nemá na Lianinho Lukáša :D :D Veď čítajte a ako vás poznám, tento vývoj situácii sa vám bude pozdávať :D ;)

The Summer Set...

12. října 2012 v 23:59 | Jully |  Hudba

Túto novú skupinu som spoznala úplne náhodne. Som si čítala preklad na neviem akú pesničku a na boku bola ich pesnička, tak som zvedavá klikla...a láska na prvý pohľad :D Chalani majú ľahký štýl muziky, príjemný, spevák ma taký zvláštny hlas, proste pohodičková jendoduchá kapela a dosť neznáma, to mám veľmo rada :D A preto sa terz vyskytujp stále častejšie v mojom playliste...A keďže sviňa nie som, tak som sa o tento môj objav chcela s vami podeliť :)

The Summer Set - Someone like you


The Summer Set - About a Girl


Sa ozývam fajne neskoro večer, ale nechce sa mi spať a mám dobrú náladu, tak prečo neskočiť aj na blog?? :D

Október dess 2012...

11. října 2012 v 17:45 | Jully |  O blogu

To sa zas skoro ozývam, však?? Naposledy som tu bola v septembri a už je pomaličky polovica októbra, čo už, kríza...V škole je to nočná mora, chodím na doučko z matiky a dosť pokulhávam aj z fyziky a chémie. Už som dvakrát bola predlžovať knižky z knižnice, na nete tiež sedím minimálne, ja fakt neviem, kde sa ten čas stráca. Dokonca som obmedzila aj písanie s mojim Mojkom :/ Čo už, ale aspoň viete, že žijem, len ja neviem ako žijete, lebo po vašich blogoch blúdim minimálne, prepáčte mi veľmi :(
Tento dess sa mi veľmi páči, viac ako ostatné, zapáčil sa mi na prvý pohľad, fakt jednoduchý, nič som na ňom neupravovala. Ten list je krásny symbol jesene a lásky a celkovo mi z toho obrázka ide veľká neha. A aj tie farby sa mi páčia, tmavomodrá a sivá, snáď sa páči aj vám :)) Ako vždy vám dávam link na autora, aspoň takto sa mu poďakujem, že vytvoril takú krásu :)
Takže verím, že aspoň nový dess vás poteší, keď tu zablúdite a nič odo mňa nové nenájdete, ale celkom ma už chytá blogovanie, takže sa budem ozývať (snáď) stále častejšie, ja si totiž ten čas na vás chcem nájsť :) A musím aj blogovať, aby mala Yumi čo na internáte čítať :D :D Takže neviem kedy sa ozvem, mám stereotypný život, síce sa pár vecí deje, ale neviem, či to chcem riešiť tu, niežeby som vám neverila, ale je to dosť súkromné, dosť, takže hm, uvidím, nateraz vám musí stačiť, že Jully je "in love" :D

Ľubkám Vás, čoskoro sa ozvem, asi...