Červen 2012

Čokoládka moja každodenná...

29. června 2012 v 22:23 | Jully |  Môj pohľad na svet
Ešte to stíham!! Tento týždeň je témou týždňa: Čokoláda ♥ Hm, už teraz mám dosť a keď si predstavím melónovú limitovanú edíciu, ktorú mám v šuflíku na zlé časy, tak to som, že hotová :D Čo by som bez nej robila?? Milujem ju, jej limitované edície, novinky. Milujem Milku, Orion, Figaro, všetky (až na poľské)...Sama dokážem za desať minút spraskať celú tabuľku. Som ako tajný agent FBI, keď ich skrývam, aby mi nikto nezvzal ani jedinú kocku :D Takže som ju sem nemohla nedať :) P.S. Pre tých odvážnych, moja básnička v c.č. o čokoládke :)

"Nikdy nie je tak zle, aby to ČOKOLÁDA nemohla napraviť."

"Jedzte vyváženú stravu - tabuľku ČOKOLÁDY v každej ruke."


"Ak v nebi nemajú ČOKOLÁDU, tak nech so mnou nepočítajú."

"Nie je úprimnejšej lásky ako láska k ČOKOLÁDE."

"Najlepší hostia sú tí, ktorí prídu včas. A s ČOKOLÁDOU."


♥ Strela Amora ♥...

29. června 2012 v 21:26 | Jully |  Hudba

Kikuš moja, venované tebe :) A toto fakt nie je Faloš s.r.o, toto je číre zbláznenie sa :D Už som si vypočula päťkrát túto skladbu a počúvam ju dookola. Tie jeho krídla ma dostali a ten refrén, staršne chytľavý. Už som nakazila aj sestru, tak si to dve pospevujeme. Za chvíľi to ukážem aj mame :D
A ukazujem to aj vám na blogu. Krásna pieseň aj text. Aj Alex je rozkošný v klipe. Veď vy viete ako milujem anjelov, krídla, duchovno a to všetko, takže sa niet čomu čudovať :)


♥ ...Zasiahnem cieľ Amorovou strelou...Odhlalím ti tajomstvo lásky... ♥

Sladké sny :)

Spomienka...

28. června 2012 v 14:13 | Jully |  Moja tvorba

Postavila som sa na kraj strechy. Nedívala som sa dole na zem, nemohla som. Vnímala som len krajinu vôkol seba. Moje mesto sa rozprestieralo všade navôkol. Tie známe cesty, budovy, zákutia. Slza mi jemne tiekla po tvári a potom dlho predlho padala dole na zem. Zavrela som oči a nemyslela som na to, prečo to robím, chcela som len jedno - začať lietať. Nepatrila som sem, bola som stratený vták, ktorý sem padol omylom. Teraz som chcela roztiahnuť krídla a nájsť svoje skutočné hniezdo.
Roztiahla som ruky pozdĺž svojho tela a kdesi podo mnou zatrúbilo auto ako posledné nerob to! Nepočúvala som, už viac nie. Zoskočila som a chvíľu som bojovala s gravitáciou a silou vetra, potom som už len ticho dopadla, nie tvrdo, ale jemne ako pierko, ktoré nevinne dopadne na čiusi dlaň.

Spadni, aby si lietal 14.časť...

23. června 2012 v 17:13 | Jully |  Spadni, aby si lietal

Ahojky, takže ďalšia časť vašej obľúbenej poviedky!! :D Dúfam, že si čítanie užijete a že ma neukameňujete za ten koniec...A baby, ak si myslíte, že ich tak skoro dám dohromady, tak ma vôbec, ale že vôbec nepoznáte :D :D


Zázračná Taylor...

21. června 2012 v 15:34 | Jully |  Hudba


Taylor Swift som nikdy nepočúvala. Bola mi známa, pripadala mi nadaná, pekná a milá, ale nič viac. Jej piesne som si stiahla tesne pred výletom, aby som mohla počúvať niečo nové. Nakoniec som si jej skladby zamilovala. Každá je pokojná, milá, jej zvonivý hlások spieva skutočné príbehy, nie žvásty dnešných spevákov. Nie je až taká známa, lebo to nie je "moderný pop dnešnej doby", ale ja som rada, že ju poznám a mne sú známe jej skladby ♥ Niektoré moje-naj pripájam do celého článku :)

Nem moja chyba v systéme...

17. června 2012 v 17:24 | Jully |  Len-tak v mojom živote

"...vôbec netuším na koho mám ja úkazať prstom, teda viem, na učiteľov. To oni sú na vine, že tu vôbec nie som. BTW viete, že ste dnes prekrásne?? Skutočne dnes všetky vyzeráte skvelo aj keď vás nevidím :) Vonku je krásne a vaša pleť žiari. Áno, baby moje, musím sa vám trošku popchať do vašich pekných ritiek :D, kedže som tu týždeň nebola, ALE už len týždeň a budem tu ako na koníku :) tak vydržte ešte chvíľku. Ľúbim vás ♥"

Dess - Jún 2012 - "Svet si tvoríme sami..."

11. června 2012 v 17:04 | Jully |  O blogu

☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼

Dizajn ľahúčky ako pierko, ehm, teda ako havran :) Neviem ani presne ako som sa dostala k tomu obrázku, myslím, že cez link na Facebooku, ale to už dávnejšie. Aj preto vám s ľútosťou neprikladám link na autora. Neviem ho, ALE viem, že ten autor je proste geniálny :) Myslím, že to dalo práce vytvoriť takýto obrázok a mne len bude cťou mať ho na záhlaví blogu. Možno aj preto ma zaujal, lebo som poetická dúša. Píšem, skaldám, zamýšľam sa nad týmto životom...a takéto obrázky ma proste navňaďujú. Spisovatelia, maliari, skaldatelia - všetci sme spojení dvomi vecami: múzou a talentou. Naša práce ma rovnaký základ. Možno preto a možno len pre tú krásu :) Verím, že aj vám sa bude tento dess páčiť. Pozitívny, milý, čo viac chcieť?? :) Koniec školy, áno :D Ale to bude čoskoro a viete čo s ním príde?? Naše narodeninky, ale zatiaľ pššššt ;)

Spadni, aby si lietal 13.časť...

11. června 2012 v 16:39 | Jully |  Spadni, aby si lietal

"Všetci sme anjeli s jedným krídlom. Ak chceme lietať, musíme sa objať." (Luciano De Crescenzo)


"Thank you God, that You love me" ♥...

8. června 2012 v 17:29 | Jully |  Môj denník

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Poslednou dobou sa cítim ako vyštavený citrón, veď aj moja nálada zodpovedá cintrónu. Bože, tak som sa potešila, keď som dnes poobede bola konečne doma. Hneď som si napustila vaňu, vyliala tam cca pol fľaše peny a zaľahla som. To by som však nebola ja, keby sa aj v tejto "pokojnej chvíli" niečo nestalo. Vzala som si do vane MP3, že sa opriem a ona bude pekne krásne na kraji...Bohužiaľ som sa posunula a ona čľup (!!), a už sa plávala na svoju poslednú cestu. Trhla som ňou, ale vytiahla som len slúchadlá, vravím si "paráda, natečie tam voda, to prežiť nemôže"...Prežila, ale so značnými poškodeniami. Dorici, cítila som sa ešte mizernešie ako posledné dni. Veď som ju dostala ešte len na Vianoce. A prežila so mnou toho mnoho. Bola na tom dosť zle. Prehrať pesničku šlo, ale keď som dala hlasitosť napr. na 15, tak sama začala rapídne klasať na 0. A MP3 bez hlasu asi nemá zmysel. A ešte k tomu si sama skákala piesne, proste jej preplo. Len Božičko vie, ako som ju chcela oživiť. Hladkala som ju, resetovala, fénovala. Nakoniec som ju strčila do notebooku, lebo mala len jednu čiarku a verila som. Tak veľmi som Boha prosila o zázrak...A stal sa!! Teraz sa dobila aaaa IDE. *Berte vuvuzely a spievajte ódy!!* Nič sa neposúva, funguje všetko ako má. Trošku sa však obávam následkov. Či pôjde už stále ako hodinky, alebo vydrží dva dni sa zrúti sa úplne. Jedno je fajn, že otec o ničom nevie, šak ten by ma zabil. On je totiž háklivý na to, keď nezachádzam s vecamií opatrne, a má pravdu. Už stále, keď sa šturím do vane si budem vravieť aká som rula...Teraz len ďakujem Bohu. Viem, že aj takýmito maličkosťami sa mi chce ukázať... Možni je len kvalitná... Ja však verím na zázraky :) "Ďakujem Ti Bože, že ma tak miluješ!!" ♥


21-22.5.2012 - Výlet & Fotky...

6. června 2012 v 14:19 | Jully |  Moja tvorba

O výlete som vám enorzprávala, nebolo čo. Bol to zlý výlet. Nebavila som sa s trieodu ako jeden kolektív, nič. Pre mňa bola príjemná cesta + MP3 a potom pamiatky a Zoo. Na hoteli sa nedialo nič, tam som len smútila. Kým ja som šla o jedenastej s kamoškou spať, ostatní žúrovali na jednej izbe. Bohužiaľ, my sme "akosi" pozvané neboli, takže o.k.Teraz vám sem dám pár fotiek (rozmazaných pravdaže, nie, teda, takto zmenšené to nie až také zlé :D) A tento obrázok ten je ilustračný, v Zoo predsa takto zvieratá neležia na plotíku :D


Iba krôčik k úsmevu...

4. června 2012 v 14:46 | Jully |  Môj denník

Jully sa usmieva. Prečo?? Stačili dvs slová. Nie, nebolo to ani "škola horí" ani "milujem ťa" (aj keď to by potešilo :D). Boli to iné dvé slová, ale pekne po poriadku. Depku som mala asi od soboty. Vonku je hnusne, v škole tiež zle, nemám sa z čoho tešiť... Dnes po škole som zašla do nášho obchodíka na sídlisku, aby som si kúpila moje arašidové chrumky ♥ a pri pokladni mi predavačka vraví: "No čo pani spisovateľka?" Prv som bola v šoku, že odkiaľ ona pozná moju tvorbu a potom mi to došlo. Dnes v okresných novinách vyšiel môj článok (správa) o školskom výlete, na ktorom sme boli a pod ktorým bolo moje meno. Skutočne ma to veľmi potešilo. Veď moja srdce piští už nejeden rôčok po takomto oslovení. Aj teraz dúfam v to, že moje meno sa raz bude skloňovať s "pani spisovateľka". Síce to tá predavačka povedala s istým humorom, viem však, že to nemyslela zle, práve naopak. Nebol to ten uštipačný humor, keď vám chcú ľudia ublížiť, bol to ten milý humor, ktorý vás ma potešiť ...a podarilo sa :) Srdce mi ešte dlho ihralo ako malý vtáčik. Po nejakom tom piatku som sa cítila veselá, poctená a ľahká ako fifi-pierko :D A stačilo tak málo...Stačilo, aby mi cudzia osoba povedala dve slová (dobre, tak teda štyri :D) Prajem vám takúto radosť z maličkosti, lebo tá je snáď najkrajšia :) A aj keď článok je ako tisíc iných v mojom archívu, nemá bohvieakú pointu (asi ako polovica mojich článkov), ale viem, že si ho prečítate a tiež sa usmejete. A ja si po sto rokoch tento článoček nájdem v archívu a znovu si pripomeniem, že radosť je prchavá "vec", ale o to ľahšie nájditeľná :)