Spadni, aby si lietal 12.časť ...

21. května 2012 v 12:12 | Jully |  Spadni, aby si lietal



Bol to už mesiac. Na všetko som si už zvykla, na režim dňa, na to že som v inom cudzom prostredí. Na iný jazyk som už prepínala stále. Sem-tam mi niečo ušlo, ale stačilo si aj niečo domyslieť, aby mi došla podstata.
Vonku boli strašné horúčavy a všetky decká sa chodili vonku blázniť. Ja som sedela v izbe a cez okno som sa dívala na jašiace sa deti.
S Lukášom sme sa videli trikrát denne po desať minút, keďže Monika mala za úlohu sedieť s nami za stolom, bola to fakt úbohá konverzácia.
Stále častejšie som sa utiekala ku knihám. Už som prečítala celú sériu kníh Anna zo Zeleného domu a teraz som sa vrhala na prvé vydanie Harry Pottera. Knihy mi dávali možnosť utekať z tejto budovy, preč z reality.
Bolo to ťažké, niekedy som sa pristihla, ako si tlačím kolená k brade a s hrôzou sa dívam cez okno von do slnkom zaliateho sveta.
Presne o mesiac som mala nastúpiť na gymnázium, bolo celkom blízko, netušila som ako vyzerá, nemala som tú šancu ho vidieť, ale mala som obavy.
"Liana? Vedúca chce s tebou hovoriť. Je na chodbe." Prehovorila za mojím chrbtom Dorota, až som sa zľakla.
"Okej, ďakujem." Šúchajúc som sa vliekla na chodbu a môj mozog pracoval na plné obrátky. Čo zasa chce? Spravila som niečo, o čom neviem?
"Ach, ahoj, Liana! Mám pre teba prekvapenie," pozdravila ma vedúca s úsmevom.
"Takže, za tvoje dobré správanie, máš dnes povolené ísť na kúpalisko so staršími deťmi," oznámila mi a ja som sa nezmohla na nič lepšie, len som otvorila ústa. Ona na mňa civela a ja na ňu. Prebrala som sa až vtedy, keď mi po brade začala tiecť slina.
"To akože fakt?" spýtala som sa stále v šoku.
"Áno, choď sa pripraviť, plavky máš, však?"
"Áno, mám," prikývla som.
"Tak po obede máte byť všetci nastúpení pred domovom, potom tam pôjdete všetci spolu aj s pani vychovávateľkou."
"Ďakujem," zakričala som a už som aj trielila do svojej izby.
Vytiahla som si tašku a začala tam hádzať kraviny, potom som sa zarazila a vybrala som tie veci preč.
Ako prvé som zašla do kúpelne a vzala som si osušku s veľkým palmovým stromom.
Potom som si vzala plavky a šla si ich na WC obliecť. Boli to dvojdielne plavky, vrch bol na šnurovanie cez lopatky a okolo krku, ako bolo bežné. Na oboch boli vyšité bielou niťou kvietky, motýle a hviezdičky. Špeciálne som ich milovala, kúpila som si ich pred rokom, keď sme šli na dovolenku do Talianska. Boli drahé a mama mi ich nechcela kúpiť, ale potom mi na ne dal otec.
Po tvári mi stiekla slza. Sadla som si na záchodovú misu a hlavu som si dala medzi kolená. Pocítila som ten tupý pocit samoty. Bol to mesiac a ja som bola v poriadku, ale boli chvíle, keď som sa rozpadla ako handrová bábika.
Toaletným papierom som si utrela tvár a natiahla som si na plavky minisukňu farby bieleho hrozna a krátke tričko na zapínanie okolo krku farby tmavej zelenej.
Vzala som si všetky veci a vyšla som z kabínky. Opláchla som si poriadne tvár. Potom som si na oči namaľovala slabú čiernu linku a na pery som si dala ružový lesk.
Úhľadne som si prečesala vlasy a do tých mojich kučier som vrazila čelenku.
Vrátila som sa do izby. Do tašky som si zbalila ešte niekoľko potrebných vecí a potom som si sadla na posteľ. Po spomienke na rodičov mi moja nálada klesla o niekoľko stupňov.
Na nástenných hodinách ukazovalo dvanásť. Čas obedu. Preto tu nikto nebol, všetci sa už odobrali na obed. Vstala som aj ja. Mojich desať minút s Lukášom a Monikou.
V jedálni sa to len hmýrilo deckami, ktoré si nadšene rozprávali o dnešnom výlete na kúpalisko.
Vzala som si tanier, na ktorom boli cestoviny s tvarohom. Z ďalšieho stola som si vzala vidličku a odobrala som sa k stolu v rohu jedálne. Bolo veľmi zvláštne, že tam nesedela Monika. Vždy prišla predo mnou a hnusne sa na mňa vyškierala.
Teraz tam sedel len Lukáš a jedol svoje cestoviny. Prisadla som si k nemu.
"Ahoj," pozdravil ma a na tvári mu pohrával úsmev.
"Konečne po mesiaci sami, čo?" nadhodila som veselo.
"Hm, jasné. Ideš aj ty dnes na to kúpalisko? Vyzeráš byť nejaká veselá."
"Áno, vedúca mi to za dobré správanie dovolila. Ideš aj ty?"
Na znak súhlasu prikývol a mne spravil žalúdok hop. Tam nás určite nebude Monika nonstop strážiť.
V tichosti sme obaja dojedli.
"Takže, počkáš ma vo vestibule? O päť minút?" spýtala som sa, keď sme niesli svoje taniere k okienku.
"Jasné a buď presná. Teším sa," povedal, usmial sa a žmurkol.
Ja som sa chytila stola, nadýchla sa a opatrne vydýchla. Tými očami vedel robiť zázraky.
Odchádzala som s jedálne s úsmevom na perách a konečne po mesiaci prišlo niečo skvelé a dobrodružné.

Ani neviem ako, tých pár minút zbehlo ako a ja som s taškou prehodenou cez plece utekala chodbou a schodmi. Bola som nadšená. Letela som dole schodmi a na predposlednom schode som sa potkla, keby nie Lukášovej ruky, ktorá ma chytila, rozpleštila by som sa pod schodmi ako ploštica.
"Ďakujem," poďakovala som s rumencom na tvári.
"No, čo iné ti ostáva, ale sľúb mi, že si budeš dávať pozor, je to pre mňa dôležité, je to moje poslanie, strážiť ťa," šepkal a ja som si nebola istá, či som vôbec tie slová počula. Moje podvedomie mi našepkávalo, aby som sa zamyslela nad tými slovami, ale bola som taká šťastná, že som ani na to nepomyslela.
Dychtivo som kráčala k skupine starších žiakov, ktorí sa veselo zhovárali o dnešnom výlete.
"Tak, sme tu všetci? Áno, tak sa zoraďte, pôjdete dvaja a za nimi ďalší dvaja. Na kúpalisku si všetci dávajte pozor, krémujte sa a navzájom sa strážte, chcem aby sme sa všetci vrátili v takom stave, v akom ste teraz," dirigovala a poúčala nás vychovávateľka a my sme svorne prikyvovali, celí vzrušení, kedy už konečne vyrazíme.
Naše prosby boli vyslyšané a konečne sme vyšli von z budovy. Zhlboka som sa nadýchla, po tom mesiaci a užívala som si, že som konečne vonku.
Všetci sme vzorne kráčali a ani som nevedela kadiaľ to vlastne ideme. Videla som okolo seba budovy, ľudí, cesty, ale nepoznala som to tu, bolo to všetko pre mňa cudzie a nepoznané, no vedela som, že si toto mesto obľúbim. Nebolo to obrovské mesto s dopravnými zápchami a veľkými masami ľudí, ktorí sa niekam ponáhľali, bolo to mesto. Páčil sa mi ten pokoj a zároveň ruch, aké mesto máva. Prechádzali sme po chodníku a naľavo od nás bola široká cesta pre štyri jazdné pruhy. Kráčali sme smerom na okružnú križovatku, ktorú som videla už z diaľky.
Vychutnávala som si teplé, ba až tropické lúče slnka a nevnímala som už viac cestu. O desať minút sme spomaľovali a uvedomila som si, že sme už blízko. Zabočili sme na obrovské parkovisko s množstvom áut. Postavili sme sa do radu a počkali sme, kým za nás všetkých vychovávateľka zaplatí. Mohli sme vstúpiť a ja som sa okamžite začala obzerať, ako som to mala vo zvyku.
Videla som cez sklá jednej budovy krytý bazén, nazývaný Vodný svet, ďalej tu bola terasa, občerstvenie, malá reštaurácia, vodný futbal, trampolína pre deti. Ako sme pokračovali, zbadala som aj bazén pre batoľatá a tiež bazén s umelými vlnami. Potom som už len z diaľky videla jeden obrovský bazén, kde hĺbka bola dva metre.
"Vidíš ten tobogan!" skríkla jedna baba vedľa mňa, až vtedy som si až vtedy všimla tobogan, ktorý ústil do štvrtého bazéna.
Všetci sme si našli miesto na ležanie. Dievčatá boli spolu a taktiež chlapci, mne sa to síce nepáčilo, ale musela som to akceptovať.
Roztiahla som si deku a položila som si na ňu tašku. Na okamih som sa len tak zahľadela a započúvala. Detský krik, zvuk vody, rodiny na výlete, to všetko som videla a počula.
Usmiala som sa a začala som si cez hlavu sťahovať tričko. Ostala som v plavkách a na okamih som sa cítila ako nahá, no okamžite ma ten pohľad prešiel, keď som zbadala závistlivé pohľady dievčat. Zdvihlo mi to sebavedomie a stiahla som si aj sukňu. Doslova som im čítala v očiach, ako skvelo v tých plavkách vyzerám. Zasmiala som sa a všetko som si naukladala úhľadne na kôpku.
Obzrela som sa a niekoľko metrov predo mnou som uvidela chalanské miesto. Lukáš si práve stiahol tričko a krátke nohavice.
Na mieste som uvidela niečo také anjelské, krásne a sexy, ako nikdy v živote. Plytko som dýchala, bolo mi na tyčku.
Dívala som sa na jeho svaly na rukách, tehličky na bruchu a pevné nohy. Plavky mu siahali po kolená a boli čiernobielej farby, ladili sme spolu.
Pohodil čiernymi strapatými vlasmi, zadržala som dych. Jeho zelené oči sa leskli na slnku a opálené Lukášove telo mi nerobilo dobre.
Zohla som sa ku taške a vytiahla som odtiaľ fľašu vody. Začala som do seba nalievať čistú, pramenitú vodu, len aby som zahasila ten pocit, ktorý vo mne vyvolalo Lukášovo skoro nahé telo.
"Ideš do vody?" opýtal sa ma dotyčný a mne zabehlo.
Kašľala som a až keď mi vyhŕkli slzy, som bola schopná šepnúť "áno."
Kašľom som sa zadúšala celú cestu pomedzi všetky tie deky, až k bazénu. Tomu dlhému a aj najhlbšiemu. Prv než sme vošli do bazénu, sme sa museli osprchovať.
Lukáš šiel ako prvý, stlačil gombík a voda sa spustila na jeho mužné telo. Bola zjavne studená, keďže jeho pery slabo zmodreli.
Keď ustúpil, aby pustil mňa, ja som sa naňho dívala a dívala. Malé kvapôčky vody vynikali na jeho vypracovanom tele a bola som len rada, keď sa na mňa začala liať studená voda, schladilo to nielen moje telo, ale aj moju myseľ, ktorá sa načisto pomiatla.
Trasúc sa, som sa pohla k bazénu a Lukáš bol hneď za mnou. Schodíkmi som pomaly zostupovala a hneď ako som stála vo vode, som mala pocit naplnenia. Bola som vo svojom živle.
"Rada plávaš?" spýtal sa ma Lukáš, ktorý na mňa spŕchol vodu. Vrátila som mu to.
"Áno, voda je pre mňa veľa. Otec ma naučil veľmi skoro plávať. Hovorili, že som vedela skôr plávať ako chodiť," šepkala som, no vedela som, že Lukáš to počul. Prikývol a pochopil. Stále to bolo ťažké a boľavé, hlavne tie spomienky.
"Idem si zaplávať dĺžku," zakričala som cez ten všetok hluk práve vo chvíli, keď mi nad hlavou preletela nafukovacia lopta. Deti a mládež ako ja sa tu jašili jedna radosť, no niekedy to nebolo správne, nedávali taký pozor, aký by mali. Neraz im plavčíci hovorili, aby neskákali z okraja, aby niekomu neublížili a aj tak boli takí, ktorí to ignorovali.
"Budem plávať vedľa teba, ak ti to nevadí," zakričal na mňa. Počula som ho slabo, aj keď bol len meter odo mňa, taký tu bol hluk.
"Nevadí mi to, len či mi budeš stačiť," zakričala som a uškrnula som sa naňho, úškrn mi opätoval a ešte na mňa šplechol vodu.
Dali sme sa do plávania dĺžky. Miestami to bol horor, deti tu skákali, hádzali sa tu lopty, bolo ťažké nerušene plávať, no hneď ako sa začali umelé vlny, bazén sa mierne vyprázdnil. Mňa to nelákalo, ja som radšej len plávala. Lukáš mi stačil, dokonca bol niekedy aj trochu predo mnou, skvelo sme spolu ladili.
Po piatom kolečku som sa chytila okraja a naťahovala si končatiny, bola som uťahaná, no Lukáš hýril energiou. Bála som sa, že vypil aspoň tri energické nápoje.
"Musím si ísť oddýchnuť," šepla som vyčerpane.
Ani neviem ako som sa vyštverala z bazéna a dostala sa na deku. Tam som padla ako mŕtva. Moje nohy boli strašne stŕpnuté.
"A že vraj skvelá plavkyňa!" zasmial sa Lukáš, doberajúc si ma.
Obdarila som ho škaredým pohľadom, a preto som sa hneď spratal na svoju deku, no aj odtiaľ som počula, ako sa smeje.
Zatvorila som oči a vypla som si mozog. Naladila som sa len na teplo, ktoré vyžarovali lúče popoludňajšieho slnka.
Teplo, horúco, tropicky ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wonnie Wonnie | Web | 21. května 2012 v 15:14 | Reagovat

:D Oooo tá časť ked akože ostal len v plavkách a tak toto sa mi páči. :D Ja rada leto a kúpaliská :D, ďalej, ďalej! :D

2 Elisis Elisis | Web | 22. května 2012 v 22:46 | Reagovat

[1]: Souhlasím :-D

Jestli ti dva zůstanou jen kamarádi, tak opravdu nebudu v noci spát 8-) Rychle další část :-D

3 Nataly ^ ^ Nataly ^ ^ | Web | 23. května 2012 v 21:05 | Reagovat

É..ehe.. asi som príliš zaneprázdnená..keď som si nevšimla nový diel pribehu. Nechápem, ako je to možné. >__>" Začínam trpieť sklerózou. Vedela som, že pridáš novú časť..ale tak nejako.. ma to behom týchto dní nenapadlo :D Aj teraz by som sa najradšej zavraždila. Nemohol by mi niekto pomôcť? Namiesto toho aby som začala písať 20 stranovú prácu z praxe, z ktorej nemám ani čiarku..tak si tu behám po internete, po blogoch, po fb!.. A keď nenapíšem túto prácu, neprejdem do ďalšieho ročníka xD To je ako vstupenka na kolotoč..:D Uch, prihorieva mi..a vôbec to so mnou nevyzerá dobre.. Ááá *ukľudni sa prosím ťa*..ááá :D  Ja nie som normálna. Konečne som zošalela :D
Ale späť k príbehu..lebo odbieham od témy a zase bude mať ten komentár 5 kilometrov..ako keby už teraz nebol dosť dlhý *či?* :D

Muhahá...skvelý diel!.. Teda, nie že by sa niečo iné dalo povedať :D Aj ja už chcem leto.. Dočerta, teraz si vo mne navnadila taký bohový pocit, že keby nie je tma..a 9 hodím večer, začnem sa opaoľvať aj cez sklo okna :D Síce..ja tak vyzerám celé leto...ako keby som sa opaľovala cez sklo :D No ale ja nemôžem za to..že môj pigment stojí tak za trt a  štyri orechy.. :D
Etto.. tá predstava polonahého mužského tela..po ktorom stekajú kvapky vody.. ma akosi navnadila :D Ale nie..dosť. preboha.. ešte tu začnem nejaké zvrhlosti písať a to by som nerada..:D
teším sa na pokračovanie :-)..

4 emma emma | 23. května 2012 v 22:39 | Reagovat

Fuha super cast normalne aj mne zacalo byt horuco tak paradne si ho opisala nezaspim :D

5 Yumi_Hawashi Yumi_Hawashi | E-mail | Web | 28. května 2012 v 18:14 | Reagovat

tomuto sa hovorí umlecký opis :D:D ďalšiu časť poprosím! :)

6 Naty Naty | Web | 28. května 2012 v 21:05 | Reagovat

Wow, tak tenhle příběh je naprosto dokonalý :-) Říkala jsem si, že dnes přečtu tak jen 1,2 nejvíc tři kapitoly a nakonec jsem u 12. :-) Závidím ti to jak dokonale píšeš a to jak dokážeš lidi vtáhnout do tvého příběhu. Je to naprosto dokonalý a já se nemůžu dočkat dalšího dílu :-) Byla bys moc hodná, kdyby jsi třeba napsala na můj blog, až budeš mít další díl :-) Budu ti moc vděčná :-) Měla bys to přihlásit do nějaké soutěže, protože tohle by si zasloužilo jednoznačně 1. místo :-)
Máš můj obdiv :-) Protože dokonalejší jsem nečetla ani knížku ♥
Naty :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.