Březen 2012

Spadni, aby si lietal 6.časť...

28. března 2012 v 11:14 | Jully |  Spadni, aby si lietal

Ahojte, tak rýchlosťou blesku je tu nový diel :D Kebyže je to na mne, tak nová časť tu bude o mesiac :D A ak sa chcete niekomu osobne poďakovať, že znovu musíte čítať moje výplody ...tak NaTaLy je ten človek :D :D A prestaňte konečne s tým anjelom!! :D To snáď nie je pravda toto, je tu len 6.častí a vy si už hrajete na múdrych :D ...Nekazte zápletku, lebo nebudete čítať :D A skutočne vám z celého srdiečka ďakujem, že to toľkí čítate, baví vás to a komentuje ti ma časti :)
Čo by som bez vás robila?! ♥

Lebo aj rozprávky majú svoj skrytý význam...

28. března 2012 v 11:07 | Jully |  Citáty

Včera som na Facebooku zbadala jeden krátky textík. Je krásny a možno si každý z nás z toho aj niečo vezme k srdcu :) Dnes mám voľno kvôli učiteľskému voľno, asi aj vy to tak máte, neviem...A tak si inštalujem Sims 2 Deluxe Collection a už mi stekajú slinky...Tak rýcho text a potom už len krátka puska na rozlúčku :) A Denie* znovu raz som si požičala tvoju úžasnú grafiku :)

"Prečo Popoluška o polnoci utiekla? Aby nám pripomenula, že všetko (dokonca aj sny) majú svoje hranice." Toto zas nie je až taká pravda, podľa mňa, pretože sny sú jediné krásny veci tohto života, ktoré nikdy nebudú mať hranice.

"Prečo Šípková Ruženka spala sto rokov? Aby sme si lepšie uvedomili, že je možno lepšie počkať si na spriaznenú dušu o niečo dlhšie."

"Prečo sa Kráska zamilovala do Netvora? Aby sme si všimli a pochopili, že nezáleží na tom, akí sme navonok, ale na tom, aké krásné je naše vnútro."

"Prečo Malá morská víla vymenila svoj rybí chvost za ľudské nohy? Aby nám ukázala, ako veľmi sa dokáže obetovať ten, kto skutočne miluje."

Spadni, aby si lietal 5.časť ...

24. března 2012 v 12:03 | Jully |  Spadni, aby si lietal

Muháhá, ja som ale krutááá...Nie, nebude to znova časť dlhá ako toaletný papier, tentoraz stavím na krutejšiu kartu!! Seknem vám to v tej najhoršej časti a to máte za to, že ste leniví čítať dlhšie časti :D (Čest výnimkám) :D Tak príjemné čítanie a vašu lenivosť chápem, ja som tiež strašne lenivý tvor...A nezabúdajte, ľúbim vás všetkých, pretože ste natoľko zlatí, že dáte celý článok a budete čítať moje drísty :)

You know my name. NOT MY STORY...

22. března 2012 v 12:29 | Jully |  Môj denník
Na blogu je to presne naopak. Nepoznáte moje meno, ale poznáte môj príbeh... Úvahu na túto tému som sa rozhodla napísať včera, pretože sa stala jedna taká vec - Stáli sme pred dverami do telocvične. Mali sme mať telesnú. Cez prestávku sa zasekli dvere chlapčenských šatní a jeden môj spolužiak tam akurát bol vo vnútri. Nič sa nestalo, bol vyslobodený a aj keby, je to na prízemý, meter pod oknom je zem... A tak stojíme pred tými dverami a vravím spolužiakovi (tomu čo sa zasekol): "Veď čo, vyskočil by si, si na prízemí predsa." A do toho mi s nepríjemným hlasom skočila spolužiačka: "Julka, ty nevieš aké to je." A vtedy som sa tak zamyslela. Vie ona či nie?? Či som sa niekde niekedy nezasekla, vo výťahu, v byte na šiestom poschodí?? Nie, možno sa mi nič takéto nestalo, ale nepozná ma, pozná len moje meno, tak ako sa odvažuje??

A teraz som sa presne dostala k jadru veci. Častokrát nám ľudia povedia, nevieš aké to je, nezažil si to tak buď ticho. Väčšinou to povedia tí ľudia, čo nás najmenej poznajú, tak ako môžu vedieť, že sme to nezažili?? Ani len netušia čo cítim, ako žijem, čo som prežila. Koľkokrát som ja bola v depresiách, kým oni sa smiali vedľa mňa. Netušia aké je byť mnou, v mojom tele. A aj napriek tomu vedia presne akí ste, čo ste zažili a čo môžte alebo nemôžte komentovať. Tá daná spolužiačka, me nepozná, vôbec, akurát si pamätá, že som ju minule pri futbale kopla do píšťaly. Filmovala presne ako na futbale. Zvýjala ja na zemi a držala sa az nohu. Všetci vieme, že to má vo zvyku. Je strašne súťaživá a vždy sa tak snaží, že častokrát sa vám pripletie do cesty...A vy ste nepriateľ. Možno preto ma súdila?? Možno. Ale aj keď ste nikomu nič nespravili, človek vás aj tak súdi v mysli. A nemá na to žiadne právo. Netuší čím ste si prešli, nepozná váš príbeh, len vaše meno. A preto som taká vďačná, že tu na blogu ľudia poznajú len váš príbeh a nie vaše meno, vaše postaviene, vaš výzor...Za to vám celým svojím srdcom ďakujem ♥

GG - Blair and Chuck a ich vtipné scénky :) ...

21. března 2012 v 19:08 | Jully |  Gossip Girl

Mám chrípkové prázdniny do pondelka, tak pribudnú nejaké články...a toto je jeden z nich :) Takže, myslím si, že nie je osoba, ktorá by sa nezamilovala do páru Blair and Chuck, keď začnú pozerať Gossip Girl. Ja ich milujem, tie iskry medzi nimi, tú obetavosť (ale aj šialenú sebeckosť, ale čo môžem chcieť Bass a Waldorf predsa :D). Majú chyby, ale sú zaltí ♥ A ich neustále prekáranie, ich hrátky a hádky, proste na nich sa najvaic zabavím, ako na celom GG, ale oni sú tou časťou na ktorú sa najviac teším :) Viete, že som za ten čas užv videla celú druhú sériu a som na tretej?? Ta mi príde najlepšia (zatiaľ) a sú tam peckové scény pri ktorých som sa nehorázne smiala. A možno ešte nejaké aj pribudnú, uvidím, keď bduem pozerať. A teraz B. and Ch. a ich "úletky" a ak by ste videám nerozumeli, pod perexom je môj preklad :) Prajem príjemnú zábavu :D




Nový dess - Marec 2012 ...

18. března 2012 v 19:31 | Jully |  O blogu
Ešte si spomínate na moju mániu Pána Krabičku?? :D Bolo to niečo pred rokom, keď každý jeden článok s mojím denníčkom bol obohatený o obrázok Pána Krabičku. Ja viem, v reály sa volá Danbo a väčšina ho pozná pod týmto oslovením, ale povedzte, nie je Pán Krabička výstižnejšie?? :)


Aby sme prešli k pointe tohto článku, tak k nám prišla jar :D No myslím, že vy o tom dávno viete, teda ak nie ste psychopati, ktorí sa nepozrú ani von oknom :D Ale na tento blog chodia určite len normalní ľudia, takže takéto myšlienky nie sú v úvahu ;) Aj ja som si už všimla, že prišla jar a viete čo?? Chýbala mi. Milujem zimu, Vianoce a sneh, ale iba keď sú tieto tri veci spolu. Akonáhle nastúpi január, som za to, aby sa sneh vyparil a prišla vládnuť Pani Jar. Je to krásne, keď sa všetko prebúdza a je aj krásne, keď sa poobede zo školy musím vliecť domov s mikinou a bundou prehodenou cez ruku...ale to proste k sebe patrí :) A taktiež sa patrí, aby som konečne (!) zmenila dess a priniesla aj sem tepľúčko. Aj na mňa už ten predchádzajúci dizajn pôsobil depresívne. Tu vám ovádzam zdroj obrázka zo záhlavia. Ale aj tak, Danbo nie je samovoľný tvorček, ale pár pospájaných krabičiek, ktoré ľudia po celom svete fotia?? Nedokážem tomu uveriť!! To je spoznanie ako keď sa dozviete, že Ježiško nenosí darčeky...

Uspávanka priateľstva...

15. března 2012 v 14:26 | Jully

♥ Creed - Lullaby ♥

Na niektoré veci sa proste nezabúda...Na priateľov. Ja som mala tiež Best Friend, s ktorou sa mi bude viazať množstvo spomienok. Už to nie je ako kedysi, ale v mojich spomienkach bude naveky. Niekedy ľutujem, že nemám nejakú bandu s ktorou by som zažívala tie "somariny" mladosti. Mám však skvelú sesterku, ktorá je mi kamarátkou, sestrou, bútľavou vrbou, ale stačí to?? Niekedy nie a tak dúfam, že ešte mám čas, zažiť to krásne, čo sa mi vybaví neustále pri tejto piesni. A prečo sa mi pri nej vybaví práve priateľstvo?? Pretože skupina Segment si spravili Vision a na konci majú také krásne scénky a podklad im robí táto skaldbička. Pozrite si (TU od mi. 8:02 - 10:00) ten koniec skutočne, možno vás zahreje pri srdci ako aj mňa :) ♥

Naša duša v zrkadle...

13. března 2012 v 19:35 | Jully |  Môj pohľad na svet
Pamätáte si ešte ako bola tá téma týždňa - Zrkadlo?? Vtedy napísala Yumi na blog článok na túto tému a ja som pod perexom zanechala komentár. Až o pár dní neskôr som sa nad tým zamyslela. Neklamala som, no pre mňa to už bola taká samozrejmosť, že som sa nad tým nezamýšľala. Proste som napísala, že ja keď sa ráno pred odchodom do školy dívam do zrkadla, tak na dennom poriadku si poviem "vyzerám jak čistý debil" a s tým dochádzam. Ja viem, mali by sme sa milovať sami seba, svoje telo, svoju dušu, svoje ja, ale ja neviem, proste keď sa pred to zrkadlo postavím, vidím sa od hlavy po špičky nôh a vidím tam debila. Niekedy si poviem, hm, dnes som sa dobre nahodila, ale nik mi to nepovie, nik ani očkom o mňa nezavadí...Proste vidím sa taká ako si myslím, že ma vnímajú ostatní...A vlastne nie, aj keď mi niekto "raz za uhorský rok" povie, že vyzerám dobre, na ďalšie ráno som "znova debil."


Prečo?? Ja neviem. Pripadám si ako ten najnedokonalejší človek na svete. Vravím si, som nízka, pribratá, s okuliarmi, nehorázne neposlušnými vlasmi a desným úsmevom. Proste nedokážem sama seba milovať aj keď zdravý rozum mi hovorí, že som vcelku pekná a som najmä ZDRAVÁ!!! Tento svet je jednoducho už natoľko "prekrášlený" zlatom, ktoré sa IBA na prvý pohľad bliští, že si nedokážem povedať "Milujem sa." A aj keď Nový rok bol dávno-predávno dám si novoročné predsavzatie, každé ráno, keď budem stáť pre zrkadlom, budem s "debilom" bojovať a vravieť si "Som pekná, som krásna, som prekrásna..."

Spadni, aby si lietal 4.časť...

6. března 2012 v 13:25 | Jully |  Spadni, aby si lietal

Chceli ste dlhšie...máte čo ste chceli :D :D Teraz sa nedočítate :D, ale tak dúfam, že sa aj táto časť bude páčiť, zatiať je to len nudný začiatok, ale tak o pár mesiacov to možno pre vás bude záživnejšie (možno) :D Tak príjemné čítanie :)


Život je box...

4. března 2012 v 13:55 | Jully |  Môj pohľad na svet

"...dočerta, život je sviňa! Keď sa dostaneš z jedného úderu, uštedrí ti ďalšiu ranu. Je to ako v boxe, vrazí ti súper, ty sa pozviechaš, vstaneš, máš v sebe novú energiu, novú nádej, nový elán a príde ďalší úder, spadneš na hubu a znova si na dne. Ak bol box ako život, kedy teda príde moje víťazstvo???..."

To čo ste si teraz prečítali je úryvok z môjho diela Spadni, aby si lietal. A viete ako to súvisí s článkom?? Adminka tohto blogu totiž miluje box. Ženský box. Neviem kedy sa to začalo, asi keď som pozerala telenovelu Rany z Lásky (Sos mi vida) a hlavná hrdinka Monita (Natália Oreiro) bola boxerkou. Prežívala som každý jeden zápas s ňou :) A doteraz rada používam metafory o boxe. Páči sa mi tá sila, tá viera v seba, v svoje telo, keď vstupujete do ringu. Tá bojovnsoť, že aj keď ležíte na zemi opäť a znova sa postavíte a bojujete. Je to ako život...Preto sa mi tento šport páči. Možno je to brutálne a poškodzujete seba samého, jasné, ani mne sa nepáči box mužov kde si vyboxujú obličky, ale damský box a najčastejšie vo filmoch je vyzobrazovaný presne tak, ako by mal vyzerať. Je to fér hra, súperku nechcete zabiť, chcete len vyhrať. Padáte a vstávate, žijete...Prečo vlastne píšem tento článok?? Včera som totiž videla (úžasný) film Millon Dollar Baby a verte či nie, aj som plakala (a to ja nezvyknem pri fimoch revať), na druhú stranu som však aj držala palce hlavnej hrdinke-boxerke a pri každom údere som bojovala s ňou v mysli. Tak veľmi vám odporúčam tento film, má vysoké hodnotenie a ja som si ho stiahla kvôli týmto hodnoteniam, ale najmä kvôli mojej láske k boxu (aj keď ho v živote neprevodzujem, no pri niektorých osobách mám chuť s tým začať ;)). Nesklamal. Nebol to gýč, bolo to akčné, ale aj dojímavé, najmä posledná polhodina filmu, práve v tej časti som najviac plakala. Nepoviem vám, čo sa stalo, ale otriaslo to so mnou. A to je dobré, lebo človek sa nad takýmito filmami zamyslí a nezabudne na ne po niekoľko desaťročí. A viete aká bude celá pointa tohto článku?? Aby sme bojovali ako v ringu za každých okolností. Medzi ľuďmi, ktorých nemusíme, v škole... Aby sme bojovali bojovať s únavou, nespravodlivosťou...Vždy je prečo pobiť sa a vždy je prečo vstať a bojovať znova, aj keď nám dochádza kyslík a sila... :)

DVD zbierka ...

3. března 2012 v 15:55 | Jully |  Filmy

Ahojte, myslím, že to už bolo dávno, čo som pridala nejaké recenzie na filmy a predstavte si, konečne som sa k tomu dokopala, nájsť obrázky, spomenúť si na film :D Pre vás všetko. Animácia je z filmu Na vlásku, tento animák síce medzi vybrané recenziované filmy nepatrí, ale tá animka ma dostala :D Je vtipná a milá asi ako celý film. Tak sa usaďte aj s popcornom, prichádza nadielka film a to moje komentovanie bude určite lepšie ako na MTV movies :D To mi verte :D :D

L.B. - Anjeli v mojich vlasoch...

3. března 2012 v 13:57 | Jully |  Knihy

Veríte na anjelov?? Nie, tak možno začnete, keď si prečítate knihu Lorna Byrneová - Anjeli v mojich vlasoch . Prečítala som ju pred niekoľkými dňami a normálne som bola očarená. Častokrát som mala zarosené oči a otvorené ústa. Vždy ma inšpirovali tieto nebeské nadprirodzené bytosti. Anjeli, strážny anjeli, ešte to neviete, ale moje dielo Spadni, aby si lietal je tiež svojím spôsobom anjelské dielo, pretože ho napísal anjel. Áno, ja som anjel aj vy ste anjeli, lebo máme čistú a prekrásnu dušu ako anjeli, ktorá sa raz dočká neba. Možno sa teraz smejete, či som si niečo šľahla, ale tá kniha na mňa spravila obrovský dojem. Častejšie sa pozastavím a poprosím Boha o pomoc anjelov, veď oni sú všade vôkol nás! A chcú nám pomôcť, nie nám ublížiť. Každý z nás má svojho strážneho anjela, ale aj iných vôkol seba. Autorka tejto knihy je írska mystička a opisuje svoj život, od detstva až po dnes a všetky jej príhody- čo sa anjelov a náboženstva týkajú. Verím, to je to čo pri tejto knihe mi napadne ako prvé, mnohí si pomyslia, že si to vymyslela, to by teda musela mať brutálnu fantáziu a zároveň...prečo by to robila?? Vlastne všetko čo sa duchovna týka vyžaduje vieru. Nemáte žiadne dôkazy, nič, len tú vieru, že je to pravda. Odporúčam túto knihu, možno nie ste nejaký veriaci typ, ale aj tak, možno zmeníte pohľad na svoj život a keď nie...tak nevadí, je to len kniha :)