Leden 2012

How are you?? - Bad. ...

26. ledna 2012 v 12:50 | Jully |  Môj pohľad na svet
The Offspring - Kristy, are you doing okay?


Písal sa rok 2010 pieseň hore uvedenú som pridala na tento blog. 3. január - to bol ten deň. A po viac ako dvoch rokoch sa k tomu vraciam. Nie priamo k tejto piesni, ale k jej myšlienke a samotnému názvu. Vidíte ten obrázok pod pesničkou?? Koľkokrát to tak v živote je?? Že sme totálne na sračky a aj napriek tomu sa tvárime, akoby sme objavili Ameriku?? K tomu sa mi viaže moja osobná spomienka. Bola som decko a na škole som ešte len s angličtinou začínala. Na hodine sme sa učili tie blablabla vrázy typu What´s your name? A pravdaže otázka How are you? nemohla chýbať a jej známe odpoveď I am fine, thanks. A tak sme si to s učiteľkiou trénovali a v momente ticha moja ruka vystrelila nahor. Učiteľka ma vyzvala a ja som sa jej spýtala, či na túto otázku existuje aj iná odpoveď. Záporná napríklad. Zatvárila sa zmätene a vysvetlila mi, že takto sa to nepoužíva. To je proste fráza, je jedno ako sa cítite vždy musíte povedať, že sa máte dobre. No nie, nemusíte, ale tak sa to robí. Vraj, keď ona bola v Anglicku všetci to hovorili takto, nikto nepovedal, že sa má zle. A potom sa ľudia čudujú, že nehovoríme o svojich pocitoch o tom ako sa cítime.
To bol taký medzník (zaujímavý, keď sa človek zamyslí) a teraz ku mne. Posledné tri dni som som sa mala "zle". Prišla na mňa strašná nádcha, slzili mi oči a od lekárky som vyfasovala antibiotiká. Pokúšala som sa pozerať filmy, ale väčšinu času som si len utierala oči. A vtedy som pochopila, že ani ležať neustále v posteli nie je med lízať. Bože, keby mi niekto pred mesiacom povedal, že budem môcť tri dni ležať v posteli, tak by som bola nadšená - opak je pravdou. Znenávidela som svoju posteľ. Teraz je to okay, už mi je lepšie, čo však nie je dobré je škola. Strašne veľa nových tém. Najhoršia je tá biológia. 4 nové témy a ak v utorok nepôjdem odpovedať čakajú ma strašné látky a z tých ja určite nechcem ísť odpovedať. Na polroku je toto najhoršie, keď sa prehupnete do druhého polroku a ostanete s holým zadkom. Žiadne známky, ktoré by vás chránili, nič. A taká fajn novinka, na vysvedčení budú samé jednotky. Neviem čo sa tej matikárke stalo, ale je mi to jedno :) Tak sa majte, zas niekedy. Už by aj dess trebalo zmeniť, achjaj a ešte to učenie. Tak na toto sa nedá odpovedať I am fine, thanks. Aj keď by som veľmi chcela :)

I believe ...

21. ledna 2012 v 17:02 | Jully |  Môj denník

To som zasa posrala, čo?? Prísť po týždni s apodarí asi len mne, ale vidíte, ide to. Hlavne ak ste takí vyčerpaní ako ja. Škola. Matika najmä. Dostala som z kontrolky štvorku a musela som ísť na doučovanie. Budem mať kvôli tej posratej matike jednu sólovú dvojku na vysvedčení, ale keď sa darí tak sa darí.
Chcem čítať a tiež nie je čas. Už sa mi aj túto noc snívalo, že som bola v knižnici a bolo tam tisíc krásnych a super kníh a všetky som chcela vziať domov, ale vedela som, že doma má kopu ďalľích, ktoré nemám prečítané, takže asi tak.
A ešte ten kraj z omypiády. Mámn robiť kopu testov a nechce sa mi a ešte som sa rozhodla, že nepôjdem na diskotéku, čo budeme mať na škole. Na ďalší deň mám ten kraj a mám isté zásady a taktiež nemáme v triede bohvieaký kolektív a ja nemám na škole ani bohvieaké kamošky, čiže budem doma odpočívať, lebo už teraz mám nervy. Je to v PO a ja vždy po ceste tam som ako zamdletá, bolí ma hlava a teraz musím podať bravúrny výkon, aby som to dala. Desí ma to, ale chcem. Možno chcem mnoho a ako oco vraví, mala by som sa držať pri zemi, no niekedy to nejde, človek chce a sníva. Bože, kiežby sa to vydarilo, aj keď mám tušáka, že niečo sa poondí, veď už teraz am škrabe v hrdele a ak nedajbože prídem o hlas, ústnu časť nedám...jaj, musím to brať optimisticky :) Škoda, že sa stále sťažujem, keď sem prídem. prepáčte :P
Ale ako v mojej obľúbenej hre Mafia ( to sem ešte dám článok alebo dva o tejto téme a týchto hrách, lebo sú best) na záver vravia "Viete, myslím, že dôležité je vo veciach udržať istú rovnováhu, nejakú mieru. Áno, rovnováhu, to je lepšie, to je to správne slovo. Pretože ten, kto chce príliš mnoho, môže stratiť všetko a ten kto chce od života príliuš málo, nemusí dostať vôbec nič." Tak je to aj skutočne v živote....

♪ What is Glee? ♪...

15. ledna 2012 v 14:43 | Jully |  Glee
Ahojte, toto video som uvidela na Facebooku a musela som vám ho sem dať :-) Je krásne a doteraz som možno Glee málo doceňovala. Myslela som si, že je to trápna teenegerská záležitosť, no rada sa na to dívam, pretože zo starých piesní dokážu spraviť novodoobú pecku :) A toto video mi tak viac-menej otvorilo oči, že to je skutočne aj o niečom inom ako o hudbe. Ja som to vedela, no možno som si to potrebovala aj uvedomiť :) Oddeľovač by Denie*.


Ako dieťa ...

15. ledna 2012 v 13:09 | Jully |  Môj denník

Neviem ako u vás, ale u nás kráne nasnežilo. S maminou sme boli v cerkvi tak som sa prešla snehom. Keďže bývam na sídlisku so samými domami akosi tu na nás zabudli s odhŕnaním snehu. Tak sme sa brodili. A keď sme šli domov tak začali normálna fujavica a vyzerali sme ako snehuliaci :) Je to krásne, škoda len, že už je dávno po Vianociach. Takto krásne bolo naposledy ( a tak veľa snehu) keď som bola malá a chodievali sme sa do blízkeho parku sánkovať. Ako máme plot so susedmi tak tam bývalo možno aj 3 metre vysoká kopa snehu. Chodila som nababušená a keď som prišla domov otepľovala som si nožky o radiátor. Akurát dnes mi mama hovorila príhodu, že sme raz šli na návštevu a oco ma ťahal na sánkach, vraj bolo krásne, snežilo, a tak ma chceli fotiť, ale ja som plakala, lebo mi snežilo do očí :D Tak som si dnes tak pospomínala na minulú dobu a skutočne som sa potešila. Už dlho nesnežilo tak poriadne a husto aspoň malinký náznak, že tá naša príroda sa vráti do normálu :) Tak krásnu nedeľu želám, kebyže nemám svoj vek išla by som sa sánkovať do parku, ale...viete asi by som sa cítila ako totálny blázon :D

Milujem aj niečo iné ...

13. ledna 2012 v 22:32 | Jully |  The Vampire Diares

Viete aký je dnes deň?? Dnes je piatok a viete čo to pre mňa znamená?? Nová dávka mojej drogy. Ani neviem čo ma tak fascinuje na Upírskych denníkoch, no je to prekrásne a stokrát lepšie ako taký Twilight. Je to hlavne o emóciach a ľuďoch. Veľmi my všetci prirástli k srdcu a aj to všetko napätie, akcia aj hlboké a dojemné scény plné emócií. Možno niečo z toho robí aj soundtrack, pretože ja som vždy po novej časti upírskych zmätená a mimo, ale som aj nabitá novou krásnou hudbou. Nie je to prvýkrát, čo som po zhliadnutí seriálu šla rovno na youtube. Proste je to tak a možno aj preto ma vie tento seriál tak dostať, vedia akú hudbu pustiť, aby mi ulahodili a dostali ma do kolien. Niektoré vám sem hodím, skutočne v každej časti je niekoľko krásnych skladieb a toto je len taký malinký výrez z toho :)

Ron Pope -A drop in the Ocean

Ross Copperman - Holding on and Letting Go

Birdy - Skinny Love

Andrew Belle - Make It Without You

Jedna krajšia ako druhá :) Krásne a pokojné skladby, normálne už spím, keď ich počúvam, tak dobrú noc :)

Okamih, aby sme žili...

13. ledna 2012 v 22:03 | Jully |  Môj denník


Poslednou dobou sa ozývam iba vtedy, keď sa potrebujem vykecať... No na to tento blog vznikol, tak snáď sa nehneváte. Bože, žijeme v takej uponáhľanej dobe. Tento týždeň som sa len stále učila a bojovala som s chuťou šmariť knihy o zem a vykašľať sa na všetko. Život však nikdy nebude taký ako ho my chceme. Tak ako dnešok, predstavovala som si perfektný "duševný" piatok a namiesto toho som sa zlostila s malými bratrancami. Nič nebolo také aké som si naplánovala, no v podstate som za to rada. Na chvíľu som vnímala a žila. Moji bratranci totiž majú psíka Dinu (ja som ju tak pomenovala a už na to meno pekne reaguje), ktorá ma ľúbi a ja ľúbim ju, sme totiž spraznené duše - potrebujeme niekoho, kto by sa k nám pritúlil a bol s nami, a tak som ju vzala von na prechádzku. Krásne nasnežilo a všetko bolo čarovne biele. Pouličné lampy svietili a boli sme len my s Dinkou. Dívala som sa na prvé malinké hviezdy a na tú najväčšiu, ktorú vidím vždy, v horúce letá sa na ňu z okna dívam a aj v januári ju na nebi vidím - Severka :) Nikdy sa nemení, vždy žiari čarovne a to mi dodáva akúsi silu. To čo vám chcem povedať je vlastne, že v živote sú dôležité takéto momenty, ktoré nám život dáva, aby sme len boli. Dýchali, vnímali, cítili, aby sme necítili ten večný stres a chaos tohto sveta, ktorý na nás dolieha. Asi toľko :) ♥ A teraz asi idem spinkať, už ledva píšem, no idem napísať ešte jeden článok, aby som vám všetkú tú moju neprítomnosť vynahradila :)

Skončiť s tým a zbabelo utiecť...

9. ledna 2012 v 16:36 | Jully |  Môj denník

WTF?? Prečo sa to všetko skončilo?? Kde sú tie krásne časy?? Slzy mi zalievajú tvár a plačem nad spolčone stráveným časom. Znie to pekne melancholicky a dramaticky, čo?? A ono to dramatické je... Prišla škola!! Chudáci naši českí bratia, vy to máte ešte horšie, ale my?? My to máme zlé, lebo sme si doma hoveli dva týždne, učičíkali sme sa dlhým spánkom, prebdenými nocami a nekonečným voľným časom. Ach... Krásny to čas. A teraz?? Ráno som musela vstať, naklusať do tej hnusnej školy. Meškala som na prvú hodinu (the best) anglinu. Bum s mojím "vydareným" spolužiakom sme robili rozhovor v obchode *klasika* a to je ako naschvál. Zase s ním! A on je tupý ako palica a ja?? Ešte tupejšia po tých mojich troch týždňoch. Sladký to domov.


A Matika?? Ježiškové husličky!! Tých 22 rovníc sme museli dnes odovzdať a ja som ešte niektoré cez prestávku musela opisovať, lebo mi nevyšli a hodina?? Ani neviem koľkrát som povedala tú moju obľubenú skratku WTF a môj drahý "geniálny spolužiak" vie neznámu vyriešiť skôr ako matikárka a my ostatní vyzeráme ako tupci. Ja sa z tých rovníc a slovných úloch na rovnice zbláznim. Scvoknem sa!! A najlepšie je, že tá matikárka sa nám mstí, lebo nás nemá rada. Tak ďakujem pekne a preto mám za domácu 3 slovno-rovnicové-úlohy a písomka má byť čo nevidieť. Na pol roka z toho vidím peknú trojku. A zo sloviny?? Na hodine dávala otázky a mne pripadlo sloveso byť, kedy je plnovýz. a kedy neplnovýz. Ľahká to otázka no mne to akosi nedošlo a môj skvelý spolusediaci zatiahol "a ty si vyhrala olympiádu?" Nemôžem mu to však mať za zlé, niekedy sa čudujem aj ja. A tá podarená olympiáda, mám prejsť ďalšiu knižku a už nevláááádzem. Stále sa len učiť. Z neminy obsolútne nič neviem. V stredu písomka a slovíčka a ja neviem nič. Môj projekt na biolu vyzerá strašne, ale som taká unevená a lenivá, že ho neprerábam. Niekto povie, že som cez prázdniny nič nerobila, ale ja som robila! No nemalo to žiadny efekt. Tento rok fakt nevládzem a stále je toho mraky. Takýchto článkov tu bude na blog.cz veľa a nielen odo mňa. A viete čo je best?? Keď vám vaše dielo sprdnú za preklepy, to mi tak trebalo. Ja sa neučím, ja už nepíšem. (Tak fajn, písať aj naďalej budem :) Milujem to a preklepy ma neštvú, len mi to príde odveci, pretože ja rešpektujem názory iných, ale preklepy typu: namiesto som je tam so..Tak akože no.) A učenie?? Pri ňom som prišla na blažený pocit. Keď si len šupnete knihu do tašky a nič neriešite. To je ten blažený pocit...

Mám talent? Asik...

6. ledna 2012 v 13:41 | Jully |  Môj pohľad na svet

☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼☼

Trošku som vám skomolila skutočný názov, ktorým je mamtalent.sk ... Už dávnejšie som o tom portáli počula a až teraz som sa rozhodla svoje dielo zverejniť. Prv som to ešte kontrolovala, moja triedna-slovenčinárka mi poopravovala chyby a štylistiku, no najmä tie hnusné čiarky, ktoré mi vôbec nejdú :D :D A som za to veľmi vďačná, pretože ako som tam čítala, oni najviac sprdnú takých, čo majú zle gramatiku a čiarky :D :D
Netuším či mám šancu, či to niekto ohodnotí, prečíta a okomentuje. Bože, tam je toľko talentovaných spisovateľov, až ma mrazí. Píšem to sem, pretože sa chcem podeliť s týmto mojím úspechoma zároveň vám povedať, že ak chcete moje dielko čítať, môžte tam. Viem, že niektorí z vás mali radi moju poviedku Skrížené cesty a chceli niečo nové a toto je niečo nové, moja kniha. Dám vám sem link. Na tej stránke môžte čítať, hodnotiť, komentovať, prečítať si kapitoly mojej knižky, ale musíte sa zaregistrovať, čiže ako chcete. Ak máte záujem a chcete tak tento link ak chcete pridávať neičo svoje tak tento link a ak chcete čítať moje dielka, tak buď pôjdete do Deti a mládež (kategória) a sú tam tri diely diela Spadni, aby si lietal alebo si tento názov dajte do vyhladavača. Keď nemáte registráciu ukáže vám to len malinkatú časť (úryvok)... Takže, asi tak. Myslím, že je to super krok vpred pre mňa a môj sen a či mám talent?? To musia posúdiť iní :)

A ešte aby som nezabudla, už dlho vám sem chcem dať jedno brutál video. Sú na ňom chalani zo Segmentu ako tancujú na pesničku od LMFAO - I am sexy and I know it - nenávidím tu skladbu a hlavne ten klip ako tam ten vlasatý nadhadzuje s tým...oným. ALE odkedy som videla toto super-brutál-vtipné video tak tú pesničku milujem :D :D Vždy keď ju počujem tak si na toto video spomeniem a začnem sa smiať :D Tak sa smejte so mnou :D Alebo na nich ak chcete :D



Tokio Hotel - Vergessene kinder...

4. ledna 2012 v 12:54 | Jully |  Tokio Hotel

Tokio Hotel - Vergessene Kinder

Pieseň, ktorá vyrazí dych nejednému človeku. Ja sama sa vraciam k počiatkom. Čoho?? Mojej éry Tokio Hotel. Nučili ma mnohému, no tou najdôležitejšou vecou bolo, že sa nemám báť. Aj keď budem iná ako polovica zemegule, mám šancu, žiť, splniť si sen a uspieť. TH už dávno nie sú tými čo predtým, vyzerajú a správajú sa tak, ako im to káže svet, no ja viem, že v hĺbke duše sú stále tými starými tokiákmi. Možno je to nostalgia, čo sa zo mňa ozýva. Nostalgia za Billom, kľačiacím na znaku na TH, na pódiu, so zavretými očami, ako mu levie vlásky padajú do tváre, lesk sa odráža na jeho čiernej linke a množstvo reťazí žiari na čiernom oblečení...Možno som o toto prišla, ale o ich skladby nie. Ako je táto. Dáva mi silu ich brániť, lebo neboli dokonalí, ale ich piesne mali toľkú hĺbku, až ma to minule omráčilo. Keď som pred spaním počúvala túto skaldbu naskočila mi husia koža a prestala som existovať, vnímala som len tie slová a nič viac a to zvládnu iba niektoré kapely. Yumi, viem, že ty si rovnaký horlivý zástanca tejto piesne ako ja...A čím viac prívržencov tejto piesne a jej významu, tým lepšia je táto Zem. Oddeľovač - Denie* :)
"My vidíme, cítime, rozumieme - presne ako Vy.
My sa smejem, plačeme...Chceme žiť - presne ako Vy.
Zabudnuté deti."

Nový začiatok ...

1. ledna 2012 v 19:14 | Jully |  Môj denník

Panebože, snáď sa tá moja dochádzka v tomto novom roku zlepší, lebo neviem, neviem :D Naposledy som tu bola na Vianoce, ehm, tak radšej prejdime najnovším udalostiam :D Celý týždeň som sa biflila do školy, tak tento budem "lehárčiť":D :D Včera som bola u sesternici, môj prvý Silvester, ktorý som nestrávila doma s rodinkou :) A bolo super, popíjali sme Hannah Montana šampanské, jašili sme a smiali. O deisatej večer sme šli po moju ďalšiu sesterku, šli sme si sadnúť na horúcu čokoládu, potom sme sa k tej druhej sesterke šli zohriať (nažrať) a s jej ockom sme na záhrade odpálili ohňostroj (zjapala som ako šialená) :D :D A samotný ohňostroj?? Bože, to bolo niečo krásne. Sme síce len malinké mestečko na východe Slovenska, ale keď sa polovica mesta stretneme na jednej pešej zóne a spolu si vychutnávame ohňostroj, ktorý bol prekrásny, po minulé roky som sedela doma a na tom našom kopčeku prd bolo vidno, čiže ja som tam skackala na mieste a rehotala sa ako malinká :D Bože a aký bol ten ohňostroj, kruhy a všelijaké tvary, normálny orgazmus farieb :D :D A ešte som tam bola so sesternicami a všetky sme sa stískali. Potom sa mi pod nohy dostala zádka z Hubert šampanského a tak som si ho na pamiatku vzala. Môj prvý poriadný Silvester musím mať pamiatku :)
Malo to však aj smutné stránky. Moju spolužiaci a aj spolužiačky. S niektorými babami sa kamarátim a keď som jednu takú videla, šla som za ňou a párkrát sa aj obrátila, musela ma vidieť a nezastala. A moji spolužiaci?? Bože, sú ľudia, ktorí si nezaslúžia úctu druhých, ale aspoň som dúfala, je Silvester, všetci ožratí tak si spomeniem na tú Jully, keď ju zbadám, aj keď sme úplmne iní...Ale takí sú ľudia :)
Na rok 2012 sa teším, neviem prečo, ale mám pocit, že sa udeje mnoho dôležitých vecí :) A rok 2011?? Nebol taký extra ako ten rok pred ním, ale budem si na ňom pamätať moju prvú výplatu. 14 eur, ktoré som vyhrala za svoju prácu a telent. Ani som ich nedostala, ani mi ich nik nedal. Dostala som ich právom, moje prvé paniažky. Týmto bude minulý rok výnimočný :) A keď už som tu, viete čo vám želám do nového roka?? Aby táto adminka, tohto blogu, sa spamätala a spoň párkrát do týždňa si an vás spomenula a navštívila vás :D :) Happy New Year 2012 :) Blog.cz to istí :) A oddeľovač - moje grafické zlatíčko Denie* :)