Listopad 2011

The Vampire Diaries - Fix you ..

30. listopadu 2011 v 15:49 | Jully |  The Vampire Diares

Krásne video a TVD mi strašne chýbajú. S nimi som vždy v piatok vypla, trošku sa zahĺbila do sveta večných "prúserov" krásnych upírov, nevinných ľudí, vlkodlakov, čarodejníc, duchov a hlavne citov. Nenávisť, zlosť, láska, priateľstvo. Všetko, tie zlé aj dobré chvíle, čo sa tam stali. Preto aj toto video, je krásne s krásnou piesňou v pozadí. Je krása, keď som včera sedela potme v izbe a dívala som sa na to video. Bolo to mimozemské, tie slzy aj úsmevy, všetko čo som s nimi zažila...Pozrite si ho, ak budete mať chvíľu, určite si ho pozrite a neoľutujete :) "Toto video je presne to, prečo ten seriál milujem a prečo sa naň stále dívam..."


P.S. Ďakujem baby, za vaše pochvaly k mojej básni z predchádzajúceho článku, pozdvihlo mi to náladu, vyčarilo úsmev na tvári a zahrialo pri srdci. Preto, tak zbožňujem blog a Vás, lebo len tu, som sama sebou a len tu stretnem ľudí, ktorí dokážu môj svet spraviť krajším aj po tom najhoršom dni :) A Denie*, použila som tvoju signaturku, dúfam, že sa nehneváš... Ďakujem za všetko a veľmi vás ľúbim :) ♥

Stupid l♥ve...

29. listopadu 2011 v 15:00 | Jully |  Moja tvorba

Odhodlala som sa sem dať moju prvú anglickú báseň. Nečakajte divy, moje rýmy aj v slovenčine stoja za prd a teraz ešte aj v angline?? Fúú, slovosledy radšej neriešte a zmysel tiež nie. Najviac čo sa mi na tejto básni páči sú prvé dva verše :D A chcete vedieť kedy bola zložená? V sobotu, z môjho "Segment-vzplanutiu k jednému ♥ zo skupiny" a nie je to Chris :D Tak, dajte sa do toho, ja to radšej ani nečítam, zas, lebo vám to sem ani nedám...

Stupid l♥ove

Why? It´s killing me
I fall of me knee.
I don´t understand this love
My soul is fragile like dove.


Neurážať, prosím! ...

28. listopadu 2011 v 18:29 | Jully |  Môj pohľad na svet

Tokio Hotel - An deiner Seite

"Som tu keď chceš, rozhliadni sa, potom ma uvidíš. Je jedno kde si, keď ma chytíš, potom ťa budem držať." Možno známe možno nie, pre mňa až príliš. Je to refrén z piesne "hore uvedenej" od Tokio Hotel. A prečo táto melancholická chvíľka?? Neviem kde začať, núkajú sa mi do podvedomia, musia, po tom všetkom, čo sa posledný víkend udialo... O mojej mánii so Segmentom viete, teda ak čítate moje "výlevy" viete o čom je reč. Dokonca som v sobotu kvôli nim vyronila pár slzičiek, teraz je to už úúúplne inééé...!
Myslím, že to bolo v sobotu, keď jeden ujko na oficiálnu stránku Segmentu na FB *kde som bola každých 5 minút* napísal, že sa Segment podobá na Tokio Hotel. To ale bola diskutia, všetci sa hnevali atď. Brala som to, no prekvapilo ma to. Čim sa dopekla, podobajú?? V nedeľu som bola ako na tŕňoch. Prišla tá chvíľa, a Segment vyšli na javisko. Zvolili si pieseň The Universe, čím ma dosť nahnevali, lebo je to práve tá pesnička, ktorú od nich najmenej musím. Keď TH na koncerte nezaspievali moju naj-skladbu, hnevala som sa, no na ďalší deň ma to prešlo, ale keď Segment nezahrali mou naj-Destiny, tak som sa riadne nas*ala. A nielen to, ale nebolo to ono, bol z toho chaos, Chris neviem či tou trémou alebo čím, ale znel strašne falošne a k tomu všetkému, ešte aj ten Jaro Slávik. Som sviňa, no v niečom s ním súhlasím. Chalani by mali dávať veľký dôraz na texty a pesničky, nie na hudbu, vizuálnu podstatu, ale na ich vlastnú tvorbu. To čo ma zabilo bolo jeho "môžte byť česko-slovenskí Tokio hotel, no nezmierte sa s tým, byť Tokio Hotelom, buďte novým Kabátom"... Ani nehovorím, čo to bol za piskot a ako sa chalani tvárili. Mala som chuť rachnúť s telkou o zem. Veď to nie je urážka. Prečo, ak ich chcel uraziť, použil práve ich?? A ktorý imebcil povie, že Kabát je lepší ako TH? A prečo, v momente, keď sa chalani zo Segmentu začnú obliekať ako kedysi Bill, musia byť hneď ako on?? Preto toľko ľudí TH-kov nenávidelo, lebo boli "iní" ich imidž nebol "normálny", ale ako sa preslávili a teraz, keď sa chalani maľujú, tak je to ok, veď sú ako tí buzeranti z Tokio Hotel. A nie sú!! Jaro chcel tým všetkým povedať, že imidž môže ísť do ri*i, kým muzika bude na ho*no ako to mali TH. Davy ich milovali a teraz nie je po nich ani chýru ani slychu.
No ťažko povedať či si na Segment niekto spomenie, keď sa rozpadnú. Na TH si pamätajú všetci, aj môj otec (!) keď mu spomeniem TH, hneď mu dopne "jaj, to ten de-Bill"... Ale čo oni štyria dokázali. Zmenili úplne hudbu, ľudia bláznili, dali im cenu v Amerike (a nie jednu) a pritom boli Nemci, bolo to po prvý krát a teraz? Nikto si ich neváži, prečo? Veď ich hudba bola dobrá, najmä prvé a druhé CD.. Nezabodovalo u mňa také Schrei, pretože ja hudbu "neprežívam" ale "preciťujem"... Možno aj v tomto spravil Segment včera chybu. Stavili "na prežívanie" kebyže stavia na "precítenie" mohli mať väčšiu šancu. Ja doteraz milujem skladbu An deiner Seite od TH-kov, ktorá mi toľko krát pomohla, keď som bola na s*ačky a Rette Mich ešte stále chcem, aby znela na mojom pohrebe. Lebo ja "cítim" a éru TH som neprežívala, ale "preciťovala" a možno pre to mi to trvalo tak dlho. Všemožnému ma naučili, najmä Bill. Milovala som ich v čase, keď som "duševne dospievala" a v mnohom ma zmenili. Naučili ma, že svet je sviňa, keď som sa hádala s kamarátkami, že nie sú buzeranti, keď som sa hádala so spolužiakmi, že nie sú buzeranti... A aj v dnešnej dobe, keď sa ma niekto spýta " A počúvaš ešte tých buzerantov?" odvetím : "Nie, ale buzeranti určite nie sú." Vždy ich budem chrániť, nadávať tým, čo ich budu neprávom ohovárať a kydať na nich.
A viete prečo ma tá "segment-mánia" prešla?? Darmo to boli sexi halani, ale vo mne ožilo čosi väčšie a silnejšie, put brániť Tokio Hotel. Lebo prirovnanie k nim, nie je urážka, ale podsta. A aj keď ma mnoho ľudí bude nenávidieť, Segment sú skvelí a zbožňovala som ich, ale NIKDY nebudú lepší ako kedysi TH.. NIKDY.. Mama to le potvrdila slovami "Čo je na tom Segmente také super, veď boli slabí." A ja som len pokorou prikývla...

"I loved only one person long time, becuase this person showed me life" by Me for Bill.. ♥♥♥

Na chvíľu ...

25. listopadu 2011 v 14:47 | Jully |  Môj denník

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Na chvíľu si oddýchnuť, lebo už som zo všetkého mimo. Včera som bola v PO, kúpila som si mikinu a také rozkošné ponožky, tie vám ukážem nabudúce, len to, že ma strašne bolela hlava. A dnes to pokračuje, ale nielen to. Včera som prišla až o štvrtej poobede domov a to som sa juž nevládala učiť. Na niekoľko predmetov som nebola naučená a dnes v škole som mlela fakt že z posledného. Je toho na mňa veľa. Dívam sa na témy, ktoré som ani nečítala a skutočne už mám pocit, že to neunesiem. Dnešný deň bol fakt na prd, už od rána, preboha, to čo dnes bolo?? U nás popršalo (asi) cez noc a ráno to zamrzlo. Všade ľad a ja sa trepem z toho nášho kopca. Idem na chodník, pošmykla sa mi noha, idem radšej na cestu, tam sa šmýka tiež. A to nie je sneh, keď v zime spadnete, tak aspoň do snehu a teraz?? Na asfalt?? Tak akože...ďakujem pekne. Na Vianoce nemá byť ani chýru ani slychu po snehu, len keď ľad je, šak jasné... A v škole?? Nič som nestíhala, témy som nevedela, poznámky som ledva-ledva stíhala opisovať a ešte aj tá fyziky nepodarená. Prišla k nám taká odporná blondína s veľkými kozami (chalani div neslintali) a ešte jaký ksicht namyslený, prišla nám rozprávať o jednej prestížnej súkromnej škole. Veď jasné, moji rodičia ťažko pracujú, segrá je na výške na konci republiky, ale ja pôjdem na súkromnú školu...Ha-ha-ha... A k tomu moja spolužiačka Daša, s ktorou tento týždeň sedím, ma rozosmiala, aj ona sa smiala, ale ja som to nevydržala a rozrehotala som sa na celú triedu. Ako na mňa kukala a ešte to jej "ju to asi nezaujíma" som myslela, že jej vyškrabem oči. A potom, cez prestávku, nás s Dašou sral spolužiak a tak sme ho nechceli pustiť do triedy, držali sme kľučku a raz potiahol a kto nestál vo dverách???...Náš telocvikár-jeho otec. To bol taký sprd, ja som chvalabohu až tak nedostala, ale aj tak. A ten imbecil, ako sa uškŕňal, som sa naňho zahnala a tresla si kostku na ruke, mám tam teraz modrinu. A fuj ešte ten obed, filé na sŕbsky spôsob a špenátová polievka. "Mňam!"...
Aspoň, že je piatok. Moji spolužiaci si už v škole vraveli, kam pôjdu večer a či budú piť. Ja to nepotrebujem. Ešte aj sesterku som odmietla, mne sa nechce ísť von. Miesto toho, si plánujem dať dlhú horúcu a voňavú sprchu, potom si dám vlasy do turbana a nalakujem si konečne nechty. Spravím si niečo dobrého pod zub, zababuším sa do deky a pozriem si asi nejaký film. Toto je môj piatok. Na chvíľu vypnúť, vnímať len svoje potreby a pohodlie. Ničím sa nezaťažovať a nič nerobiť, len relaxovať a vnímať ten pokoj. Netrápiť sa školou, tým, že tu niesom a ani vy. Počasím ani ničím iným. Len, chcem byť aspoň na chvíľu, len a len JA... ♥♥♥

Segment - Fuck you ...

23. listopadu 2011 v 16:28 | Jully |  Krátke epizódy v mojom živote

♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣

Segment - Fuck you (cover vesrsion)

Aj dnes som, ako už dávno pred tým, som si uvedomila jednu dôležitú vec, je jedno ako veľmi sa snažíte, nikdy nebudete v očiach ostatních "dobrí" či "dokonalí" akokoľvek chcete zapadnúť, vždy budete kdesi mimo. Nikto ťa nebude brať vážne, kým budeš "iným" a budeš sám sebou, preto FUCK YOU!

Som mimo, či?! ...

22. listopadu 2011 v 14:08 | Jully |  Krátke epizódy v mojom živote

Segment - For you (moja najobľubenejšia)

Koľkými platonickými láskami som si už prešla?? Alebo mojimi poblázneniami?? Boli ste pri troch z nich, Rebeli, Milan S. a Maya ... A teraz, ste svedkami ďalšieho môjho "skratu". I hate this. Nenávidím to, keď sa mi to stane, som ako šialená. Pri Rebeloch to ako tak šlo, až na to, že som napálila na CD-čká 200 častí a denne som ich pozerala 6. Páčili sa mi, no nebola som zamilovaná, horšie s Milanom a Mayom, tam to šlo o platonickú lásku ako hrom, a keďže boli tak nedostupní, hľadala som o nich info.
A teraz zase, a kto by to bol iný... ako kapela Segment?? Ja neviem, ale odkedy som ich videla v ČSMT v semifinále, som nimi pobláznená. Viem, že pred rokom či dvoma by som o nich ani nezakopla, vyzerali ako "normálni chalani" a teraz? Odkedy nahodili taký "rock-vyzelý" vzhľad, neviem, enviem ich pustiť z mysle. A taktiež Chrisa, speváka. Síce, tu ide aj o zaľúbenie, ale aj o páčenie sa. Sú skvelí, ak pozerám ich videá na nete, sú vtipní a rozkošní. Zbožňujem Chrisa, je zlatý a z nich najmladší, je spevák a má skvelý imidž, no nielen to, ale to čo dáva do textov piesni, och môj Bože. Ja som na takéto strašne náchylná, pretože v dnešnej dobe chalani nevedia nič iné napísať, ako je status na Facebooku, a tento chalan, mladý, ktorý by sa ešte mal jašiť, píše "hlboké" a dokonalé texty, je v skupine, koncertuje, dospel. Jay, ďalší z kapely má krásny úsmev, vie spraviť srandu a aj má niečo do seba. James je zasa vtipný, charizmatický a má krásne modré oči. Tí zvyšní sú tiež všetci takí originálni a "iní". To je to slovo, ktoré ma na nich fascinuje (ako kedysi na TH), že sú svojskí, neriešia názory iných a idú za svojím, píšu si vlastné piesne, tvoria vlastnú hudbu, obliekajú sa ako chcú. Milujem ich, všetkých, to je taká "mnohočlená láska". Včera som kvôli nim nemohla zaspať. Nenávidím, keď sa mi niečo takéto stane, no na adruhú stranu, cítim sa vtedy taká šťastná, myslím na nich, teším sa domov, aby som mohla počúvať ich hudbu, pozerať ich videá...a aj tak viem, že o mesiac bude všetko preč a za tým mi bude teda poriadne smutno. Snáď ich raz stretnem, sú z Čiech tak to nemám až tak ďaleko :) Dopekla, ono teraz mi je do revu, no normálne, lebo počúvam od nich takú pomalšiu skladbu a ... Neviem, chcela by som vám ešte rozprávať o mojích pocitoch, no v hlave mám chaos.
A viete, prečo sa nedokážem zaľúbiť do "normálneho" chalana?? Lebo "títo chlani" ako všetci ostatní, sú nedosiahnuteľní, takí originálni a iní a môžem o nich snívať. Všetci niečo také potrebujem, vec či osobu o ktorej by sme rozmýšľali. kde je, čo robí a ako sa má. A ja to mám tak so Segmentom. Myslím na nich, čo teraz robia a túžim byť s nimi a zažiť tú srandu a atmosféru naživo v ich spoločnosti :) Môžte ma súdiť, hovoriť si, že som naivka, praštená ťava, som, ja to viem, no viac nespravím, raz za čas sa takto zbláznim a mám chuť plakať, že sa mi to zas stalo. Keď mi prestane záležať na všetkom a myslím len na nich. No taký je život, možno o týždeň, mesiac, či o dva roky ako pri TH, sa z toho vyliečím a vrátim sa do svojho tela späť :) Dúfajme.

Filmové novinky v mojom zozname ...

21. listopadu 2011 v 16:43 | Jully |  Filmy

Poslednou dobou som sa akosi pustila do kukania filmov, a keďže s väčšinou sa chcem s vami podeliť, som tu, s pripravenými šiestimi filmami, niektoré boli skvelé, iné horšie no žiaden prepadák. Je to tesný zoznam, no spomenula som si iba na tieto, keď som si blízku minulosť prehrávala v mysli, takže ... Pusťme sa do toho :)


Dess - December 2011..

18. listopadu 2011 v 16:54 | Jully |  O blogu

"Život je ako film, preto nebuď len ďalším vo svojom životnom príbehu."

Taký je citát tohto dizajnu, zasa som len tak "korčuľovala" po deviantart.com a natrafila som na tento obrázok. Možno niektorí neznalci angličtiny ako ja, neprídu na presný výklad toho motta (aj mne to trvalo dlhšie) ale to extra nie je naše "extra" ale znamená to komparzista, ďalší... Niečo v tomto zmysle, a keďže milujem filmy, veselé farby a hlboké citáty, tento dess je teraz na adrese www.world-in-the-box.blog.cz... Dúfam, že Vám to tu skrášli a bude to tu farebnejšie a útulnejšie... Autor obrázka : Demachic :) Ďakujem za jeho použitie ♥


Ďakujem - 40 000...

18. listopadu 2011 v 16:03 | Jully |  O blogu
"Priateľ je pestrá farba v čiernobielom filme, priateľ je ten ktorí ťa dopraví k východu i keď sa toho bojíš, no musíš to podstúpiť. Priateľ je kladná vec v miestnosti plnej záporov. Je vírus v tvojom srdci, vírus ktorý šíri tvoju radosť a nedotknuteľnosť ktorá ťa chráni od všetého zlého.."


Krásny to citát, našla som ho na internete a najlepšie vystihuje, čo pre mňa znamenáte. Keď som mala "bobky" z očného, tak ste ma podporili a ja som to zvládla. Keď som smutná, rozveselíte ma, keď zažijem nespravodlivoť, ste na mojej strane. A to všetko bez toho, aby ste ma poznali osobne, aby ste čo i len tušili kým som a aká som, bez toho, aby ste niečo na revanš chceli. A za to Vám nekonečne ďakujem, no dá sa to vyjadriť týmto jedným krátkym slovom?? Neviem, no vždy, keď uvidím na topliste nejaké krásne číslo, teším sa, lebo viem, že niekto sem zavítal a aj keď to tu nie je ako luxusná vila, dúfam, že to nie je ani rozpadnutá chatrč, ale malý domček kdesi na okraji lesa, ktorý v studené večery žiari a volá Vás to teplého a útulného prostredia a tak Vás volám aj naďalej ...Ďakujem ♥...

Hnevom ovládaný ...

18. listopadu 2011 v 14:29 | Jully |  Moja tvorba

○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○

Hnevom ovládaný

Hnev mnou prebehuje,
čoskoro vychladnem,
no teraz,
mám na tvári zúrivý výraz.
Chcem rozbiť všetko naokolo,
strieľať olovo.

V žilách cítim,
to čo nikdy.
Všetko červené sa mi vidí.
Chcem kričať
kopať a znova jačať.

Kričím,
zavri hhubu,
ty špina - ja ťa zničím.
Teraz je zo mňa zviera
a nepomôže ti ani viera.
Tak zavri hubu!

○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○○


Pravda o živote a drogách ...

16. listopadu 2011 v 15:40 | July |  Môj pohľad na svet

Ahojky, dnes bolo v škole nehorázne fajn, zasmiala som a poriadne, smiala som sa so spolužiakmi, verili by ste tomu? Nadávam na chlapov, ale v skutočnosti si život bez nich nedokážeme predstaviť, nie je tak? :) Deň to bol voľnejší, až na písomku z dejáku pred ktorou ma spolužiak na kolenách prosil, aby som mu dala opísať celú písomku, keďže so mnou sedí v jednej lavici, no mohla som mu odolať?? Veď je to prvý chlap, čo mi kľačal pri nohách a dúfam, že nie posledný :D
A takiež sme mali besedu na tému drogy, musím priznať, veľa z toho čo nám ten pán rozprával, mám v malíčku, nie z vlastných skúseností - ako podotkol jeden chalan, ale zo života. Od iných, síce nie mne známych, možno je to tým, že žijem v meste na východe Slovenska, ktoré má 13 000 obyvateľov, a sme tu dosť "mimo dobu" a drogy sa tu nepredávajú, no síce možno o tom ja neviem, lebo na také miestá nechodím. Každopádne som vám chcela o tejto kampani porozprávať, lebo je to aj o nás, či chceme či nie a každopádne, páči sa mi tá myšlienka hlásať o tom. Na druhú stranu, podľa toho pána som aj ja drogovo závislá, lebo si vezmem Ibalgin keď má bolí hlava alebo brucho, tak akože odtiaľ-potiaľ.

____________________________________________________________________________________

Pravdou je, že to čo viem, mám z jednej knihy, ešte som vám o nej nehovorila, napísala ju Tatiana Melasová a je to vlastne jej životný príbeh, a kniha má názov TOVAR (kliknite a dozviete sa o knihe viac)... Bolo to také hlboké, tak bezprostrené, bez servítky pred ústami, miestami vulgárne, ale taký je život. Nič tak príšerné som ešte nečítala, na druhú stranu, mi to otvorilo oči, lebo len tento raz v živote som sa mohla aspoň trošilinku vcítiť do kože drogovo závislého človeka a aj tak si neviem predstaviť aké to je strášne, keď som to nikdy nezažila. Nezažila, nie na valstnej koži a ani nechcem zažiť no tá kniha bola taká bezprostredná, že na chvíľu som sa stala Melisou, dievčaťom so závislosťou na heroíne a nie len na tom, dievčaťom, ktoré sa stalo handrou, ktoré predávalo svoje telo, kvôli drogám, bez toho aby to ľutovalo. A nie, nemienim to dievča odsudzovať, pretože som prostredníctvom tejto knihy okúsila apsoň fantáziou, aké je to príšerné a ťažké sa vyhrabať z niečoho tak strašného...
Ak by ste chceli niečo zistiť o tej organizácii - pravda o drogách - tak prosím tu je odkaz. A ešte vám pridám jedno video, ktoré ma najviac dostalo ak však chcete vidieť aj iné podobné tu je link ...


____________________________________________________________________________________


A je to za mnou :) ...

14. listopadu 2011 v 11:10 | Jully |  Môj denník


A som tu, živá a zdravá :) Očného som prežila, dokonca mi ani nezmenil okuliare, o pol deviatej som bola vybavená a šťastná ako blcha. Teraz mi to všetko príde smiešne, nechápem, prečo sa toho tak desím, keď tam už som, tak je to všetko ok, nestresujem, ale predtým som jak namydlená voš, normálne som toľko mihala nohou, až ma oco zahriakol. Ale veď oni do tých čakárni ani telku nedajú! :D Potom sa nudím a neviem čo so sebou. Chvalabohu, ja som tam prišla až o pol osmej, ale oco tam čakal od šiestej, aby sme boli prví.
Som konečne v pohode. Trochu ma bolí hlava od toho ako mi svietil do očí, ale to prejde, hlavne, že sa dokážem "psychicky usmievať" a viete komu za to najviac vďačím?? Vám, Denie*, Mimi a Yumi_Hawashi, skutočne ste mi pozdvihli náladu a nebola som až taká vystresovaná, snažila som "stay strong" :) A podarilo sa, vďaka vám, ono, najkrajšie na tom všetkom je, že ma nepoznáte, nemuseli by ste si robiť starosti nejakým povzbudzovaním jednej chudery čo neviem čo so sebou, ale vy si dáte tú námahu a napíšete ten koment. To ma pri srdci hreje zo všetkého najviac :)
Ešte raz ďakujem, teraz si idem po obed do školy, zabudla som sa odhlásiť a kvôli mojej zabúdlivosti, teraz budem mať na obed "blyvajs" ale ja to volám "fuj" - krátke a výstižné :D

Aloha From Hell ♥ Girls Just Wanna Have Fun

♥ Úžasná skladba, ktorá 100 % pozdvihne náladu, v mojom prípade určite a keď že na tento blog chodia výhradne baby, verím, že aj vám pozvihne náladu, aj keď vonku to nevyzerá bohvie ako :) ♥

Rock and Roll ...

14. listopadu 2011 v 10:51 | Jully |  Krátke epizódy v mojom živote

♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫


♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫

Neviem či ich poznáte, boli a sú v talente, skupina Segment, dokonca včera postúpili do finále, och, aj som im poslala hlas, a to je strašne zaujímavé, keď som poslala hlas tomu hltačovi postúpil, keď som poslala týmto tu, tiež postúpili, veď ono to závisí odo mňa :D *nenamýšľaj si Jully*... No a aby som prešla k podstate, nemusím veľmi až takú "tvrdú hudbu" skôr obyčajný rock, toto je už skôr rock-metal, ale to my nevadí, skôr, ach ja som vždy "ujíždela" na takýchto týpkoch, takých čo vyzerajú ako Bill, jaj, aj oni sú takýto, akurát včera pri telke vravím ocovi "keď nejakého dovediem domov, tak len takého" :D No čo no, som povrchná, keď mi ide o vzhľad, ale veď som baba,nee?? :D
P.S. Baby, no nie je ten spevák sexi?? Že je?? Bože, ja z neho nemôžem a aj včera taký sexoš bol v takej bundičke...

"Či chceme či nie, náš život nie je v našich rukách ..."

13. listopadu 2011 v 16:17 | Jully |  Môj pohľad na svet

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Možno si často vravíme, že my sme strojcom svojho šťastia, no sme smiešni, keď si to myslíme. Nič nedokážeme ovlyvniť, náš život má len jednu cestu, my máme na výber, no to sa nám len zdá, život si už dávno pred naším narodením vybral našu cestu. Je ťažké tomu uveriť, čo??? Ja viem, sme naivní ľudia, ale len naivita nás drží pri živote, že sa niečo zmení, že MY to zmenime. A nie. To všetko som si uvedomila až dnes, s mamou sme boli na nedeľňajšej liturgii v chráme a v jednej chvíli, keď som spievala s ostatnými moju obľúbenú pieseň, som mala zimomriavky na celom tele, proste nerozmýšľala som, nehýbala som sa, žila som a prišla som na to, že niekto tam hore riadi naše životy, v mojom prípade je to Boh. Neviem ako vy, ateisti, no ja som rada kresťanka, mám nádej. Viete, som melancholická, lebo zajtra idem na očné, preventívna, som trápna a všetci my to vravia, panikárim kvôli jednému očnému vyšetreniu, keď na svete je tisíce ľudí, ktorí sú na tom horšie a majú o sto dôvodov viac ako ja, sa báť, ale my ľudia sme takí zraniteľní. A prečo sa vlastne bojím?? Ja ani neviem, začala som na očné chodiť ako dieťa a dioptrie mám teraz také, ako dosť veľké, síce nie sú to popolníky a nie som na tom strašne, veď 4,5 dioptrie nie je až tak veľa, no pre mňe je. Bojím sa, ako každý z nás, a nenávidím ten pocit, keď tam sedím v tom posratom rohu a dívam sa na tvár mojej mamy alebo doktora, taký súcitný, ja viem, aj ja sa vtedy cítim tak úboho, keď chcem a tie písmenká nevidím, keď mám chuť vzdať sa a najradšej šmariť s tými okuliarmi o zem a viac sa už netrápiť. Nikdy sa necítim tak zle ako tam, tak...bezmocne. No aj v tú chvíľu, verím, že ktosi je pri mne, stráži ma a nedopustí, aby som sa bála, a že to ukončí, tú bezmocnosť.

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Rozumiete, však?? Náš život neriadime, ale môžme sa spoliehať na niekoho nad nami, že náš život predsa len nebude peklo a ja to viem, pretože vždy, vždy keď vyjdem odtiaľ na chodbu, v mojom vnútri mám pokoj, rajský pokoj blaha, kedy viem, že je po tom, že mám ďalších 6 mesiacov. Na jednu stranu sa cítim strašne, vidím len svoje problémy a pritom to nie je problém, existujú šošovky, okuliare, operácie a niektorích ľúdí už nezachráni nič, som egoista, no každý z nás má nejakú slabinu, strach, a ja to viem, viem že som ako hlúpa hus, ale povedzte to tomu pocitu vnútri, ktorý vám zauzľuje črevá, zvyšuje tep a navoďuje pocit prázdnoty a bezmocnosti. A najhoršie, najhoršie je to čakanie. Keď sedím na tej chodbe, na lavičke a kukám do blba a viem, že je to otázka niekoľkých minút a budem tam sedieť, to je najhoršie, keby že prídem, sadnem, prečítam a idem, bolo by to ľahšie, ale mňa drví to čakanie. Ako teraz, mám napnuté nervy a neviem čo zo sebou a najradšej by so tento článok nikdy neuverejnila, pretože je viac než o ničom a o jednej sebeckej babe, ktorá si neuvedomuje, že na svete okrem JEJ krátkozrakosti je na svete rakovina, AIDS a množstvo ďalších zákerných chorôb, no teraz, teraz to vidím inač, zajtra sa nad týmto článkom zasmejem, teraz som skleslá, ale že riadne. Vždy som to mala v sebe, bojím sa verdiktov, lekárov, vyšetrení, len náznaku niečoho zlého, choroby, smrti ... nikdy sa toho všetkého neprestanem báť a aj napriek tomu akokoľvek sa snažím, nejde to, vždy to tam kdesi bude, neviem sa odosobniť ako niektorí ľudia. A teráz má časopis Kamarát pravdu, píšem na svoj blog deprimujúce články a potom deprimujem aj vás, a to mi je ľúto, ak ste došli až sem, taká vám ďakujem, zároveň sa ospravedlňujem, že som vás zdeprimovala ... Ale tak, ako som písala v tej básni, nemožné sa môže stať možným a ja sa budem snažiť prestať sa báť, prestať byť sebecká a uvedomiť si svoju hlúposť, možno sa to stane možným, raz určite :)

Téma týždňa - Nemožné ...

11. listopadu 2011 v 21:06 | Jully |  Môj pohľad na svet

Nemožné

Nemožné sa stáva možným, aby sme okúsili tú chvíľu,
Aby sme konečne prešli tú našu nekončiacu šťastnú míľu.
Dostali sa do cieľa a z úst nám vyšli vzlyky,
Čo vo vnútri nám biedu robia - tie šťastia nemé výkriky.

Aby sme okúsili ľúbiť a byť ľúbený,
Budeme ďalej ísť, aj keď budeme slepí, hluchí či nemí.
Túžiť po tom, aby všetko nemožné sa stalo možným,
Aby sme začali žiť, aby život prestal byť vážnym.

Aby sme si splnili naše tajné sny a neprebdeli ich,
Nech svet ovládne len dobro a nech zem zhubí všetkých zlých,
Aby sme žili v miery, bez vojen, nenávisti a chorôb,
Nech sa stane čo sa má stať, aj keď prejde tisíce dôb.

Veď tá vytúžená chvíľa raz príde a bezmocnosť z nás zíde,
Nemožné od nás odíde a všetko možné k nám s pokorou príde.
Životy sa nám zalejú pokojom a láskou,
Dýchanie, žitie a bytie sa stane ľahkým ako let s vážkou.


11.11.2011- Že vraj magický dátum ...

11. listopadu 2011 v 21:01 | Jully |  Môj denník

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Dobrý večer všetkým, ozývam sa len tak-tak, lebo ma tak bolí hlava, že ani nakukám na monitor, blé, nenávidím to, hlavne au, keď ma bolí hlava nad obočím...Doprčíc, ok, tak to skrátim, dnes je aleluja piatok, v našom meste sú trhy, tak som sa tam prešla, okrem náušníc a tureckého medu som obišla naprázdno, ale čo viac mne k šťastiu chýba? :)
A čo sa týka témy týždňa, ako dalo by sa k nej pekne a zaujímavo vyjadriť, ale keďže som to ja človek lenivý, tak som vám zhatlala básničku (bude v ďalšom článku), takú bez poriadnej myšlienky a poriadných rýmov ... Ale nevládzem, som na pokraji svojich síl a som vôbec rada, za tú kvapku, že sem prídem, dávm sem nejakú úbohú básničku a vy viete, že som sa neobesila na opasku zo župana... Viete, nemožné sa môže stať možným... A v živote v to dúfam, na nič netlačím, niekto dúfa a lezie na každý koncert svojho idola, ja verím, že raz možno Billa stretnem v čajovni v Indii alebo medzi tučniakmi v Grónsku a možno...možno až niekde v ďalšom živote, no čo je nám súdené sa stan možným, aj keď sa to teraz môže zdať nemožné...
P.S. Myš už je mŕtva!!! :D A všimli ste si, že sa my zapáčili tie čierno-biele fotografie?? Majú skutočne svoje čaro :) ♥

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥


Moja nie veľmi kvalitná fotografia lebo už je tma, ale to je vlastne jedno, len som vám chcela ukázať tie moje nové náušnice, tipujem tak miliónprvé :D A sú bielo-čierne ako fotka :D

Srdce nikdy neklame...

8. listopadu 2011 v 16:06 | Jully |  Môj denník

"Some people laugh, some people cry. Some people live, some people die."


"Some people run, right into the fire. Some people hide, their every desire."
"But we are the lovers."

"If you don´t believe me. Then just look into my eyes."
"Cause the heart never lies..."

♥♥♥ Hi, Hello, nejakú tu dobu som sa vám neozvala, ale viete ako to chodí, škola, povinnosti a keď nie je čo napísať, tak sem radšej ani nejdem. Chcem vám napísať o filmoch, ktoré som videla a nechce sa mi alebo knihách, chcem spraviť novú rubriku Hit-paráda telenoviel a nie je čas, a o čom by tán rubrika mala byť? Každý piatok vám sem pridám nejakú skladbu (úvodnú) z nejakej telenovely, niektoré určite budete poznať, budem sa snažiť pridávať také, ktoré poznáte a vysielali ich aj na Slovensku a niektoré možno aj také, ktoré nepoznáte, nechajte sa prekvapiť :) Už som tak dvakrát pridala skladby TU a TU a myslím, že to dobrý nápad, čo poviete?? Napadlo mi to, keď som už ležala v posteli a už som driemala a vtedy nám v hlave skrsnú tie najlepšie myšlienky a nápady :)
♥♥♥ Čo sa školy týka, nočná mora, zajtra mám GEO a z nej písomku a ja nič neviem, akože niečo viem, ale treba mi opakovať a mne sa nechce a ešte aj tie dve témy z dejepisu a nové slovíčka z neminy a potom štvrtok a piatok najťažšie dni, neteším sa, skôr sa obávam, veď v piatok má byť písomka z BIO, och môj Bože, a ešte k tomu, moje obľúbené TVD budú končiť, ešte teto týždeň a potom bude "pauza" a až v ďalšom roku budú ďalšie časti... Načo sa budem v piatky tešiť?? Toto bola a je taká moja celo-týždňová odmena, dokonca sa mi v noci snívali, Damon zachránil Elenu a potom ju sám premenil na upírku, ale aké brutálne to bolo, normálne som sa v sne strašne bála ...
♥♥♥ Na nete teraz pozerám seriál Awkward (Nešika), dávajú to aj na MTV a tieto posledné časti som videla, len tie začiatočné nie, a je to fakt šupa, až na jeden detail, že tam sexuje päťnásťročné dievča, no to je detail, je to taká príjemná oddychovka. A keď už sme pri sexe :D v sobotu som videla ten film Ide len o sex a ešte sa k nemu vyjadrím, skutočne zaujímavý film.
♥♥♥ Začala som teraz počúvať novú skupinu McFly, ich CD Radio:ACTIVE som kúpila v jendom "sekáčy" za 0,25 centov a kukám na net a celkom populárni sú, niektorí kupujú CD-čká za 10 eur a ja ho mám za pár centov :D A sú to skutočne pekné skladby, viac-menej rock, ale sú tam aj také pomalšie skladby, ako je tá hore, to je tiež od nich, volá sa The Heart Never Lies...
♥♥♥ A ešte taká pikoška, teraz pred zimou sa myši skrývajú a my máme jednu doma, kedže žijeme v dome, je to dosť bežné, ale ako ma včera naľakala, ona je v špajzi a špajza je vedľa kuchyni a idem do kuchyne a nie meter predo mnou prebehla myš, ako ja som začala vrieskať, utekala som k mame do obývačky, skočila som na gauč a kričala "myš!" čisté psycho :D a ešte oco ma sprdol, že som mala kukať kde ide, žeby dal pasť... Sviňa jedna malá, máme všade pasce a ona sa nie a nie chytiť, dokonca sa mi snívala, že som otvorila chladničku a bola v chladničke :D A keď som sa večer pri telke rehotala, tak sa ma mama pýta : "Čo ti je? Vari si sa s koňom zrazila?" a ja na ňu "Nie, nie s koňom, mami, ale s myšou..."

Takúto mňamku som si robila v piatok, nakrájané jabĺčko a pomaranč, poliaté roztopenou čokoládou, mňam :) ♥

A ja s CD McFly, aby som vám spravila ilustráciu a moja "už" nefunkčná MP4 ;)

♥ Bye, Vaša Jully, ktorá vás z celého srdca ľúbi a verí, že ste ju neopustili, aj keď k vám nestíha chodiť alebo nepridáva články, lebo ona vás veľmi ľúbi a veľmi jej na vás záleží :) ♥

Už som aj zabudla, aký je to úžasný film...

6. listopadu 2011 v 11:22 | Jully |  Len-tak v mojom živote


Ahojky, včera na JoJ-ke išiel skvelý film, The Proposal - Návrh. Kedysi som ho považovala za môj najobľubenejší film a včera som zistila, že je to stále pravda, že patrí na to číslo number 1. a aj keď mi mama povedala "čo je vlastne také skvelé na tom filme?" a v diskusiách o ňom hovoria, že je priehľadný ako jazierko, typický americký gýč, mne sa ľúbi. Dokáže ma rozosmiať a dokonca aj rozplakať, musím priznať, aj tentokrát som vyronila niekoľko slzičiek, čo sa mi často pri filmoch nestáva, dokonca pri Titaniku som ani len jednu slzu nevypustila, ešte ma aj hnevalo, že to tak naťahujú, už som chcela, že by sa potopili, len aby už bol koniec. Kruté, ale u mňa je to tak. Je zábavný, obsadenie dobre, dej vynikajúci, scény vtipné a zároveň dojemné...
Pozrite si ho niekedy, ak ste ho ešte nevideli, o nič neprídete, len ak niečo získate :)



Damon and Elena 3x08 ...

4. listopadu 2011 v 16:22 | Jully |  The Vampire Diares

"She is just a girl who lost her mom too soon and she loves recklessly even if it harms her...Je len dievča, ktoré prišlo o mamu v mladom veku a ľúbi slepo a bezohľadne, hoci to ničí ju smotnú."

Prestanú ma vari niekedy, oni dvaja baviť?? Myslím, že nie :) A ako ich maniačka, som už teraz poobede videla dnešnú časť Vampire Diaries a strašne som sa tešila an nejakú ich scénu a zasa to bola scéna v Eleninej izbe. A to jej "seriously" to je už také známe :) A Damon ako Ian, je dokonalý, prekrásny a tá jeho tvár, kebyže s ním ja takto ležím v posteli, tak sa neho vrhnem a ani okom nežmurknem... A nech hovorí kto čo chce, ja ho mám radšej ako Stefana, a s Elenou by tvorili krásny párik, taký dynamický, vášnivý...Jajaj, tak vám sem dávam tu scénu, ešteže máme ten náš youtube :D A tú časť, ktorá je aj pod obrázkom, hovorí o Rebekah, ale je to vlastne o nej a Damon to podľa mňa vytušil.
P.S. Milujem ich najmä kvôli tomu napätiu, už by si mohli dať takú malilinkú pusinku :) ♥

♥♥♥ Damon and Elena ♥♥♥



Pišta a jeho Vianoce ...

3. listopadu 2011 v 13:15 | Jully |  Blbosti
...na ježiška keď stromček, tak je najlepší ekologický, vieš, taký ekonomický, vieš, jaký to je, ta ideš do lesa a zobereš stromček čo spadne sám, rozumieš vianočný...


Pišta Lakatoš - Vianoce

Zdvihni pravý kútik pier hore,
zdvihni ľavý kútik pier hore,
a teraz sa pozri do zrkadla, čo krásne na tvojej tvári vzniklo :)