Říjen 2011

Keď niekto vyrastá tak ako ja, naučí sa, že si musí uchovať niečo, čo ho vždy udrží nad vodou, niečo, čo človeka odlíši od zvieraťa. U mňa je to hrdosť. A tej sa nevzdám. Nikdy...

25. října 2011 v 16:47 | Jully |  Môj denník


V nápisu článku je citát z knihy Susan E.Phillips - Bozk anjela, hovorí sa v ňom o hrdosti. Tá má mnoho podôb, prehnaná hrdosť, veď nikto nie je dokonalý a NIKTO z nás nemôže byť hrdý na každú svoju myšlienky, vetu či skutok, či vari áno?? Hrdosť je však dobrá vlastnosť, aby sme si uvedomili, že v prvom rade, nemôžme stratiť vlasntú dôstojnosť a hrdosť, nezhadzovať sa, a aj v tej najtrapnejšej chvíli si zachovať aspoň štipku hrdosti a prejsť to so vztýčenou hlavou ...
A prečo o tom píšem?? Lebo dnes, dnes som bola na seba hrdá ja. Nie, keď niečo vyhrám, nie keď dostanem dobrú známku v škole, ale pri banalitách ako dnes. Povedala som si, kedže zajtra máme v škole flákacke hodiny, že niečo spravím a v časopise bol recept na Rumové guľky...ale nemala som ani sušienky ani rum, tak som si tam dala piškóty, venčeky, úplne inú gramáž, lebo na tamten recept to bolo viac dag, tak som si dávala od oka, miesto ruma som tam dala višnovicu a chvíľami som sa skutočne bála čo z toho vznikne, a ono... ONO to chutilo dobre :D Je to sladké, chrumkavé... Je to blbosť, ale kedže som nikdy sama nevarila toto bolo pre mňa niečo ako vyhrať Oscara, no fakt :D A vtedy, vtedy si človek uvedomí, aj v tej najbanalejšej chvíli môže byť na seba hrdý, lebo niečo sme dokázali, maličkosť, ale dokázali a tým sme si potvrdili, že všetci sme tu pre niečo, a nikto z nás nie je neschopák :)

Novembrový dess 2011 ...

24. října 2011 v 19:17 | Jully |  O blogu
Možno, mohlo....ale, ja nechcem. Jedná sa o dizajn. Mohol by byť pochmúrny novembrový, ale prečo??


Ani som sa nad tým nezamýšľala, reku, vravím si, pôjdem na deviantart.com a pozriem nejaké obrázky na dess, veď tento, čo tu bol predtým, tu bol skoro mesiac, a už sa mi dosť okukal :D :D

A toto, ten krásny obrázok, je od autorky, tej istej, čo som mala tento design. Na jej obrázku som nemenila nič, tak som nedavala ani svoje meno, a tu je jej galéria ... Len sa pozrite a kochajte sa. Má skutočne brutálne skvelé fotky, farebné, jemné, krásne proste a aj tento dess, no nie je krásny?? Farebný, o láske, áno, koho by netrápila láska, potrápi aj mňa, plne anti-babu-na-lásku :D :D Dúfam, že sa vám páči a v tie hnusné jesenné dni, ktoré máme pred sebou, si otvoríte moju stránku a aspoň sa vám mihne na tvári úsmev (ja viem, vravím stále to isté, je to už otrepané a gýčové) no čo je pravda, to nie je hriech. Musím vám to hovoriť, lebo si to skutočne želám, aby ste sa tu so mnou cítili dobre :)

S pozdravom, Vaša Jully, ktorá veselo sedí na notebooku aj keď sa ma z Bioly učiť šutre ;)

Mi pecado - Eres tu ...

23. října 2011 v 15:37 | Jully |  Hudba

Reik and Maite Perroni - Mi pecado - Eres tu

♥♥♥ Možno, možno sú telenovely pre babky na dôchodku, ale ja ich milujem. Za celý blbý deň, si večer oddýchnem pri niečom takom krásnom, síce sú tam šialené intrigy a nehody, ale tá láska, to vám proste zaplaví celú dušu... Táto telenovela sa volá Mi pecado (môj hriech) ale TV Doma, ktorá ju vysiela, ju nazvala Môj hriech, viac info TU ... Je to krásna telenovela ... Mi pecado eres tu - Môj hriech si ty ... ♥♥♥

Oči sú oknom do duše ...

23. října 2011 v 15:12 | Jully |  Citáty

"Oči sú zrkadlom pocitov. Oči sú úkrytom dotykov.
Oči s nocou i dňom. Oči s svetlom i tmou.
Oči sú slnečnými lúčmi. Oči sú zámkami i kľúčmi.
Oči sú všetko čo máš, nich nájdem odpoveď,
či máš ma rád!"

Toto je taká malá básnička, ktorú som našla v segrinej knižkej básni, piesni a citátov... A nie je to vari tak?? Slová, tvár i srdce dokáže klamať, ale oči nie. Sú zrkadlom, nepoškvreným a úprimným zrkadlom našej duše.

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Iba tak sa vám ozývam, len aby ste vedeli, že po mojej piatokvej depresii nie je ani chýru ani slychu. Niekedy potrebujem vypnť, vybúriť sa, zviecť zo seba kožu ako to robí had. Všetko zlé, všetok smútok, zo seba zvlieknem a som opäť čistá, plná nádeje, lásky, šťastia a pokoja ... Možno preto, že je víkend :D ♥

Už viac nie ...

21. října 2011 v 14:27 | Jully |  Môj denník

Siempre - Pomaly

Poznáte ten pocit keď už nemôžete viac?? Keď už je vám ťažko prejsť dva metre od počítača k posteli?? Máte pocit, akoby ste mali na chrbte záťaž a musíte s ňou kráčať na koniec sveta?? Keď máte chuť ľahnúť si a uložiť sa na zimný spánok?? Keď meliete z posledného, lebo viete, že musíte??
Toto zažívam teraz ja. Každý z nás má hranicu únosnosti, no nakoniec to padne na nás všetkých. Pocit, že už je toho dosť, že sa nemáme ani kedy obrátiť za seba a zhodnotiť svoj život. Rozplačeme sa a ani nevieme prečo. Láska, nenávisť, život ... to všetko nás mučí. Nič nejde podľa naších predstáv a nikto vám nepodá ruku, aby ste cez veľké poleno prešli, ale každí vám tie polená pod nohy hádže. Pocit to nie je príjemný. Hlavne keď vaše srdce nepočúva, rozum vás rozčuľuje výčitkami a nezmyselnými hovadinami, váš životný sen sa rúca a vy len stojíte, dívate sa na tú spúšť a nedokážete s tým nič spraviť, pretože už nemáte síl, škola, pocity, všetko vás vyšťavuje. A ešte aj to počasie je na zaplakanie. Bolí vás srdce, duša aj telo. Ja s tým tiež niečo robím, nedokážem čakať. Musím sa vyrozprávať, sadnúť si a nachvíľu vypnúť ... Ešteže je piatok, idem sa vyspovedať, aby som odľahčila moju dušu, idem do knižnice a dúfam, že stretnem jednu pani, ktorá mi vleje do žíl novú nádej, pôjdem večer na horúcu čokoládu so sesterkou, tá ma vypočuje, pochopí a snáď aj poradí. A potom, v pondelok, budem opäť voľná ako vták. Moje telo, duša aj myseľ bude voľná ... ♥

Amanda O ...

18. října 2011 v 15:53 | Jully |  Telenovely

"Existuje niečo horšieho než byť slávny?... Nebyť slávny!"


Tak na tomto teraz frčím. Je to seriál z Natalkou a je to taká šupa. Má to 120 častí a každá má priemerne 7 minút. Už som na 45 časti od nedele, kedže to je rýchlovka a musím sa stále smiať, lebo to nie je nejaká hlboká telenovela, ale komédia, kde sa zasmejte aj zamyslíte. by Jully

Obsah : Amanda O (Natalia Oreiro) je mezinárodná pop star a herečka. Keď je ne vrcholu svojej kariery, zažije zvrat... Amanda je zničená a nechce byť naďalej sama sebou. Na predávaní cien Golden Awards se snaží uniknúť tisku a spadne zo schodov. Všetko končí tragicky… Amanda sa prebudí na neznámom mieste bez toho, aby vedela, čo sa jej prihodilo. Od tejto chvíle sa všetko mení, už nie je slávnou Amandou O, je nikým... Pretože jej miesto nahradila iná žena. Amanda preto začíná žiť nový život, stretne sa s avantgardným umelcom Dantem (Luciano Castro), ktorý sa objavuje na scéne ako jej záchranca. Amanda pátra po svojej ztratenej identite. Príbeh je zmiešaný minulosťou a prítomnosťou Amandy, ktorá hľadá sama seba napol ztratenú v sláve a napol na ceste k vrátenému úspechu…

Večná je len láska ♥♥♥ ...

18. října 2011 v 15:05 | Jully |  Citáty

"Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne,
nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy,
nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde.
So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné.
Láska nemá konca..." ♥

Prvý List Korinťanom 13. Známe z film I walk to Remember

Farby léta ...

16. října 2011 v 14:05 | Jully |  Moja tvorba


Leto je už dávno preč, to vieme všetci, no ak by sme chceli, môžme si ho svojou fantáziou privodiť a ja vám chcem pomôcť :-) Neviem kedy presne, ale poslala som do súťaže taký text na tému Farby léta, k Elisis, a teraz ho dávam aj tuto na blog, aby ste si mohli ten "výtvor prečítať."
P.S. Krásnu nedeľu vám prajem. Vonku trršku vyšlo slniečko, tak si to užijte :-) Ja si idem pozrieť film I am number 4 :)
P.S.S Zdroj oddeľovača : http://graphic-typs.blog.cz/. Thanks ♥

Zobudila som na šuchot. Vstala som prudko, až mi prišlo úzko, v tom malom stane. Kríže som mala boľavé od ležania v spacom vaku, no stačil mi jediný pohľad na môjho milého, ako spí vedľa mňa a hneď som sa upokojila. Potichu som sa vyšmykla von, aby som môjho anjela nezobudila.
Vonku sa brieždilo, lúka sa magicky ligotala. Bosými nohami som kráčala po tom jemnom zelenom koberci, ktoré ako perly zdobili kvapky rannej rosy. Cítila som sa ako Eva v rajskej záhrade, dokonca tu rástli aj stromy, čerešne a jablone. Jedno krásne červené jablko som si odtrhla, poutierala som si ho do trička, ktoré malo byť mojou nočnou košeľou a s chuti som sa doň zahryzla, chutilo nebesky sladko, až som sa s pôžitkom oprela o kôru stromu a vychutnávala som si túto chvíľu. Znenazdajky čosi zatrepotalo krídlami a maličký vtáčik si sadol na moju ruku a ďobkalo do môjho jablka. Vari sa vtáky neboja ľudí?? Zasmiala som sa, boja sa, ale ja určite po ráne vyzerám ako strašiak. Vtáčik mal krásne sfarbené perie a každým lúčom slnka sa perie viac a viac ligotalo, akoby slnko skrášlilo všetko na tejto zemi. Môj priateľ vtáčik odletel naprieč svetom a ja som pomalými opatrnými krôčikmi kráčala ďalej, bála som sa, že jediným hlučnejším pohybom by som narušila to čaro.
Šla som za hukotom, tichým no o to vábivejším. Čupla som si k potôčiku, ponorila som ruky do tej vlažnej vody a osviežila som si tvár, akoby do mňa duch vody vdýchol nový život, bola som svieža ako ryba, ako tie malé rybky čo plávali v potoku. So zavretými očami som si vychutnávala tu krásu, čím dlhšie som tam sedela, akoby som aj zvuky lepšie vnímala. Voda nielenže zurčala, ale bolo to, akoby ma volala "zahaľ sa do mňa ako do nebeského závoja". A stromy s kôrou hnedou ako zem, doslova som počula ich dych, ako v nich miazga prúdi ako krv v žilách ľudí. Slnko sa jagalo a kvety otáčali svoje hlávky za tou žiarou, kúskom šťastia. Vtedy ma môj drahý chytil okolo pása a zviezol sa na zem vedľa mňa. "Bol to skvelý nápad, prísť sem, je tu krásne," povedal a vybral fotoaparát, rukou som ho však zastavila. "Nekaz túto chvíľu, túto krásu nemôžeš zvečniť na žiadnej fotke, príroda to je živá bytosť, umelec, ktorý ti ukáže svet krajší, keď máš problémy, bežné starosti, máš prísť sem, pochopiť zmysel života, vnímať slnečné lúče, závan slobody a krásy, farby, ktoré by si nikde nevidel, tie farby leta, ktoré nám Leto dáva ako dar, je to proste pocit." Prikývol, rozumel mi, lebo bol tu. Tesnejšie si ma k sebe privinul a na tvárach nám ihral úsmev, tak ako aj tie vzdušné vankúšiky - mraky sa na nás z oblohy usmievali.


The Vampire Diaries are the best! ... ♥

15. října 2011 v 15:54 | Jully |  The Vampire Diares

The Vampire Diaries -3x05 - The Reckoning

O my Good, videla som práve ďalšiu časť Vampirákov a som mimo. najlepšia časť od začiatku celej tejto mánie, lebo bolo to geniálne, konečne, Elena sa vykašle na totho debilného Stefana, aleluja a konečne, Damonik-Melonik bude mať svoju šancu. Klaus je síce zviera, ale páči sa mi jeho záporácka postava. Skoro som sa rozrevala, keď zabili Tylera, lebo on bol taký moj obľúbenec od začiatku tretej série. A s Caroline tvorili krásny pár, ktorý tvoria aj naďalej. Bolo to čosi neskutočné, chvíľami som nedýchala, akože fakt, lebo bolo to také napínavé, také hororové a také romantické, keď Damon prišiel za Elenou do nemocnice, achjaj ... A teraz čo mám robiť do ďalšieho piatka?? Veď ja sa na piatky neteším kvôli voľnu a piatkovému žúrovaniu ako väčšina mojich rovesníkov, ale na Damona, Elenu a spol.
Ak ste to ešte nezačali pozerať, tak začnite, to je jedno, že ste nevidela dve série pred touto, začnite pozerať aj tamtie, keď ja som mohla začať pozerať Rebelov od začiatku a majú 440 častí, tak prečo nie vy Vampire?? Musíte bojovať voči nechceniu, ako Stefan, lebo aj vy kdesi v podvedomí milujete tento seriál tak ako ja ...


Natálka nosí pod srdcom svojho synčeka ♥ ...

13. října 2011 v 16:08 | Jully |  Len-tak v mojom živote

Desať rokov od svadby Natalia konečne prišla s dobrou správou. Na svojej internetovej stránke napísala krátku správu: "Chcem sa s vami všetkými podeliť o radostnú správu - áno, budem mamou!" Áno, moja krásna Natálka bude mať bábätko a už nafotila krásne fotočky, ktoré vám sem tiež dávam. Och, určite to bude ten najtemperantnajší, najkrajší, najšialenejší a najláskavejší chlapček pod slnkom. Áno, Natalia Oreiro čaká chlapčeka. Teším sa s ňou, lebo mám ju rada, bola mojim detským idolom a verím, že je to dobrá duša a svoje dieťa bude nekonečne milovať :) Konečne prvá pozitívna správa za posledný týždeň, gratulujem rodičom. Dieťatko sa narodí o 4 mesiace a už sa všetci strašne tešíme, aj ja :D :)

imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com

Podporíme, nepodporíme, podporíme, ne...

13. října 2011 v 15:27 | Jully |  Môj pohľad na svet

Tak toto je už moc, v škole nočná mora a ešte keď zapnem rádio, telku či nejakú stránku na nete, všade sa len rieši naša vláda, Radičová a euroval. Dofrasa, šak ten euroval riešili už v lete, tak čo stále sa s tým ondia?? Ako včera večer, už som driemala a oco bol na notebooku a pustil nejaké video, že padla vláda a že nechceme podporiť euroval, že o nás píšu v Amerike, Nemecku boli sme na BBC. Áno, som mladá baba, ale politika, to je moje, tu by som dokázala nadávať jak dedo na dôchodku, vpodstate mi všetci povedia, že čo to riešim, ale mňa to zlostí. Veď tam niekde v parlamente za mňa rozhodujú hulváti čo mali na vysvedčeniach trojky, a nejaká tetka, ktorá sa nemá čo starať do politiky, lebo peknými slovami nič nezmôže, ako teraz. Ohovára nás celá Európa, ba čo urópa, ale celá zemeguľa a my riešime hovadiny. OK, Euroval, ale čo sa nepýtajú na názor ľudí?? Politici nechcú dávať svoje peniaze niekomu inému, lebo by si nemohli kúpiť nové auto, ale doprčíc, ich sa to nedotkne, ich nie, ale mňa áno, z čích peňazí to pôjde, ak nie z tých obyčajných ľudí, čo robia ako šialení a dostanú pár eur?? Veď to pôjde aj z peňazí mojich rodičov, tak mám predsa právo sťažovať si. Grécko milujem, ale akože čo si oni predstavujú?? Že si budú žiť v prepychu a my na nich budeme robiť?? Veď k nim všetci z Európy chodia na dovolenky, nechávame tam peniaze, majú dobrú úrodu, tak ako to, že nemajú peniaze?? Ale my, debilní Slováci, z malej prachnitej krajiny, kde nechodia turisti v masách a kde ľudia doslova musia vypustiť dušu, aby vôbec dostali tých debilných 300 eur na mesiac, tak tí majú peňazí nad hlavu, že áno?! Tak kde to sme?? Dobre, Grécko potrebuje peniaze, ale prečo im ich nedá Nemecko, Anglicko či Francúzssko?? No musím tiež priznať, že si za to môžeme vpodstate sami, na jakú totu, nám trebalo euro?? Žeby sme sa pochválili pred bratmi Čechmi?? Ako dobre nám bolo s našimi korunami, dvacku ste len tak našli na zemi, mama mi ju v pohode dala a teraz euro je veľká minca, veľká suma. A tak sa to dookola bude riešiť a nakoniec aj tak euroval podporíme, viete prečo?? Lebo sme príliš slabí aby sme takto vo veľkom vystrkovali rožky, nemáme na to, keby také niečo spravilo Nemecko, nikto by ani brvou nepohol. A tak platňa vyhráva ďalej "Bohatší budú bohatšími, chudobní chudobnejšími..."

Zajatci elektriny alebo Život bez elektriny - Téma týždňa ...

9. října 2011 v 20:38 | Jully |  Môj pohľad na svet

"Ak si svoj život nedokážem predstaviť bez elektriny, čo potom iného sme, ako zajatcami elektriny?!" by Me

Hľadala som nejaký vhodný citát na túto tému, ale keďže žiadny dobrý som nenašla, jeden som si vymyslela. Už dlho som nepísala na tému týždňa a ani v tomto prípade, sa mi to nejako nechcelo rozvýjať, až jedno moje Best Human o tom písalo článok a dostala som aj ja chuť vám tu o tom popísať niečo zo svojej mysle, lebo je tam toho veľa.
Jasné, som teraz na notebooku - elektrina, mám pustenú hudbu - elektrina, svietim lampou - elektrina, žijeme aj vďaka tejto vymoženosti, no dokážeme si vôbec predstaviť aký bol život krajší a lepší?? Neexistovali počítače - požierače času, neboli televízie z nemožnými sitkomami a tragickými správami. Nemali rádio, no spievali si sami. Nemali mikrovlnku, no deti sa vždy mohli tešiť na teplé jedlo priamo od mami. Mali sviečky, petrolejové lampy, nežili v tme, ale v rodinnej a príjemnej pohode. Možno nebola práčka, no žena nemusela chodiť do práce, poprala si veci v potoku. Deti boli zdravé a v dobrej kondičke, miesto toho, aby sedeli za počítačom sa naháňali po lese. Muž si nesadol pred správy, ale prečítal si noviny či knihu. Žena si zasa mohla vyšívať, čítať... Deti si zahrali spoločenskú hru a nikdy nemali doma ticho, lebo tam bolo počuť tisíce zvukov, detský čavot, otcové poťahovanie nosom, či hlasy z vonku. Ľudia si nezávideli ako dnes, nemali totiž čo, si závidieť.

A ako mi aj ocko hovoril jeho príbehy z detstva, na Vianoce nedostali nový IPod, či MP3, dostali deti ovocie a spoločenskú hru a keďže otec pochádza zo 6 detí, nikdy nebola doma nuda, veď prečo dnešné deti musia mať playstation?? Lebo skoro každá rodina chce mať jedináčika, nie sú peniaze ani čas na ďalšie dieťa, a keď otec mal 5 súrodencov, vždy sa bolo s kým hrať a na Vianoce sa rozprávali, hrali spoločenské hry, sedeli pri peci a jedli mamine dobroty. Ešte aj ujo má doma v kuchyni na stene zavesenú petrolejovú lampu a je to skutočne krásna pamiatka na detstvo. A teraz, obzrime sa späť, čo nám vlastne elektrina dala?? Vedomosti z internetu?? Veď aj vtedy boli ľudia inteligentní, na ich dobu. Podľa mňa, nám viac elektrina vzala ako dala. A môj život už nikdy nebude iný, lebo som s elektrinou "rástla" no keby som mohla, narodila by som sa v dobe, keď elektrina nebola, lebo ľudia vnímali a cítili tie jednoduché a prosté veci. Komunikácia, rodinná pohoda, nevznikalo toľko rozvodov, pretože ľudia komunikovali. Viac čítali, deti vyrastali na prírode, musím povedať, že aj ja som bola EŠTE "dieťa ulice" ale moji 6 roční bratranci už vyrastali na počítači, rozprávkach v telke a hrách na pc či na playstatione. Nie je to vari smutné?? Kiežby sme si raz uvedomili, o čo sme v živote prišli. ... Vďaka tejto energii a svetlu ... Zdroj oddeľovača ako v dvoch predchádzajúcich článkoch ...


Móda a ja ...

9. října 2011 v 19:21 | Jully |  Len-tak v mojom živote


Hi Girls, čo je u vás nového?? :-) U mňa nič, pretože TO, že sem nechodím nie je žiadna novinka. Inač, došla teraz cez víkend ségra z intráku a zasa sme sa žrali, ja tomu fakt nerozumiem, cez FB alebo tak cez net v pohode spolu pokecáme a keď sme spolu "zoči-voči" tak sa ideme pozabíjať, normálne keď na ňu kukám tak ma rozčuľuje, ale tak už zasa išla het :D :D Vo štvrtok sme mali rodičko, ale tak OK bolo, akurát, že mám jednu neospravedlnenú hodinu, ale ja som hneď upokojila rofičov slovami "ale no, rodinné prídavky vám odoberajú, až keď ich bude päťnásť." To viem ale potešiť, že?? :D
To s tou módou je tak, žeee, som teraz cez víkend robila projekt z angliny na tému móda. Bóže, som písala vývin módy a tak, ale viete aké je to zložité?? V slovine by som obkecávala a tam bu, a neviem nič, som rada keď poviem "women wore tinuc." chápete?? Celý včerajšie poobede som presedela pred notebookom a som si prekladala slová a vety. Potom som to dala segre, nech aspoň ako-tak to skontroluje a ona "preboha, šak to vidno, že google-prekladač, ani pánboh z toho nevíjde, to čo za slovíčka?" Takže asi tak, a dnes som hľadala aj obrázky, síce učiteľka nám povedala, že aj text môže byť vytlačený, aj obrázky, ale ako aj si yvtlačím, keď zasa v tej našej tlačiarni nie je farba?? To si tak môžem tamto vytlačiť ... na, na záchode ... S prepáčením :) A tak je to so mnou s módou, projekt snáď bude okej, mama vyžehlila výkres, fakt ho žehlila, lebo v piatok večer som si ho kúpila a ako sme so sesterkou šli domov, tak strašne lialo, ale že strašne, mokrá som došla jak myš, vonku kosa jak v zadku, bŕŕŕ, a výkres pokrčený dačo staršné, ešteže nezmokol, lebo predavačka mi doneisla taký igelit čo tam bol toaletný papier, lebo už vtedy kropilo, ale ako sa potom rozlialo, bože chráň, už asi zima ide, ale čoby asi, už je tu, šak minule robím si popcorn v mikrovlne a pohľad mi padne na leták "Vianoce s Billa" preboha! Vianoce?? Veď ešte ani Dušičky neboli a už Vianoce, akože nepochopím :D A ešte čo sa tej módy týka, dám vám sme skutočne zaujímavé video, také umelecké, ako sa doba vyvíjala a ako sa výzor ženy menil, odporúčam, skutočne magické :-) ♥ A ešte aby som nezabudla, tak zdroj oddeľovača je : http://graphic-typs.blog.cz/ ...


Glee - Fix you ...

9. října 2011 v 18:53 | Jully |  Glee

It is beautiful song, click to play and start to cry, because life is very sad, but, you have got family, friends 4ever. Song from Asian F - part from Glee. ♥♥♥



Bad day ...

5. října 2011 v 15:30 | Jully |  Môj denník

Daniel Powter - Bad day

"Sometimes the system goes on the blink. And the whole thing turns out wrong
You might not make it back and you know. That you could be well oh that strong
And I'm not wrong (yeah, yeah, yeah, yeeeah)"

Ahojky, aj vám je tak naprd ako mne?? Niežeby ma niečo bolelo, ale cítim sa byť vyšťavená, vlastne ten kolotoč ma staršne vyšťavuje, stále dookola, škola, obed, prídem, idem net (bohužiaľ, málokedy sa sem dostanem a ešte aby som k vám prišla, fúha, moc by ste odo mňa chceli, aj keď ma to mrzí), učím sa, počítam knižku, pozriem telku, idem spať a stááále dookola, je to bolestne staršné a ako sa ten čas vlečie, ako dnes na nemine a ťaháá sa to ako žuvačka prilepená a podrážke a naopak, na matike, písomka nemáš nič a už zvoní, prčíc, ten život teda je. Nehovorím ani čo všetko je v škole naprd, neverili by ste, od toho, že mám neospravedlnenú hodinu, po debilnú matikárku, telocvikára-kata a naše zajtrajšie rodičovské. Nesmiem zabudnúť, že tu sedím a mala by som sa už bifliť jak vrtuľa, šak prečo endať najťažšie dni štvrtok a piatok?? No naučila som sa jedno, aj keď sa poserie celý deň, zajtra opäť výjde nové ráno a možno, možno zbadám na oblohe dúhu a uvedomím si, že tie dni nie sú také jednotvárne, lebo ako Coelho písal v knihe Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala "Každý deň nám Boh dáva spolu so slnkom okamih, v ktorom môžeme zmeniť všetko, čo nás robí nešťastnými. Každý deň sa tvárime, že ten okamih nevieme rozoznať, že neexistuje, že dnešok je podobný včerajšku a taký istý bude i zajtrajšok. Tí, čo venujú pozornosť všedným dňom, objavia v nich magické okamihy. Môžu sa skrývať v okamihu, keď ráno strkáme kľúč do zámky, vo chvíli ticha po večeri, v tisíc a jednej maličkosti, čo sa nám zdajú všedné a stále rovnaké. Takéto okamihy existujú: sú to okamihy, keď nami prechádza všetka sila hviezd a umožňuje nám konať zázraky." Aj ja s ním súhlasím, génius, ktorý vypovedal niečo také primitívne, všedné ako dýchanie, no v naších biedných životoch také "geniálne", aby sme žili, konali teraz v túto sekundu, kým je čas a nevnímali deň ako ďalšiu nočnú moru, ale ako ďalšiu šancu zmeniť svoj osud ...